Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 31. decembra 2010

PF 2011

Ak máte byť v roku 2011 chorí , nech ste chorí chorobným optimizmom
ak máte byť slabí, , nech ste slabí odoprieť deťom splniť ich túžby
ak máte byť unavení , nech ste unavení z dobre vykonanej práce
ak máte byť nenásytní , nech ste nenásytní láskou, ktorú budete rozdávať
Ak máte v roku 2011 niečo stratiť, nech je to zlá nálada
ak máte niečo zabudnúť, nech sú to starosti
ak máte niečo zničiť, nech sú to spomienky, ktoré Vás trápia
ak máte zostarnúť, nech je to s pocitom šťastia, že svoj život žijete naplno.


To všetko vám prajem ja Nikinko s maminkou  :)



štvrtok 30. decembra 2010

Pán riaditeľ (20/365)

.... a jeho sekretárka :)

Konečne dnes bolo Nikinkovi evidentne oveľa lepšie. Hneď ráno nabral viac sily, a po doplnení zásob mu bolo v izbe dlho,a tak sa vybral pohľadať Lucku. Našiel ju v jej izbe, zaujatú nejakou logickou hrou. No nedal jej dýchať. Tak úžasne si vydobíjal jej pozornosť, že sa jej nepodarilo odolať mu :) A tak vymyslela ďalšiu z jej origoš hier. Dnes to bola hra na riaditeľa a sekretárku. Je zaujímavé, že Niki aj napriek tomu, že zrejme nerozumie podstate hry , jej to všetko vždy zbaští :D
Veď len pozrite ako riaditeľuje :D A sekretárka poslušne zapisuje :)

Snenie (19/365)

 Najkrajšie je v tejto polohe. Nožičky zásadne na vankúši, prípadne pod ním. Hlavička v lepšom prípade na paplóne, v horšom zaborená tvárou v ňom alebo rovno stratená hlboko pod ním :)
Kým sama nejdem večer spať ho napravím do tej "správnej" polohy aj 10-15 krát. No zakaždým , keď prídem do izby znovu nájdem ho v tej jeho obľúbenej.
Najprv som skúšala vymeniť mu vankúš s paplónom.  V domnení, že ho asi nejako ovplyvňujú svetové strany a lepšie sa mu spí hlavičkou naopak. Nie! Bol to omyl, aj tak sa vždy otočil. Skúšala som vymeniť pár druhov vankúšov. Malý plochý, väčší z pamäťovej peny, ale aj klasický mäkký, do ktorého sa človeku zaborí hlava až sa takmer stratí. Žiadny nie je ten OK.
Vzdávam to teda, viac ho nenaprávam, ani nevymieňam vankúše. Jednoducho je mu tak asi dobre. Tak ako si ja potrpím na gombičky na obliečke pri nohách, si on potrpí na nožičkách na vankúši....  :-D čo už.
Tak krásne sny :)

Dozvuky choroby :( (18/365)



Nikinko už vybral celé antibiotiká. Teplota už ustúpila dávnejšie, teraz už aj kašeľ a nádcha skrotli. No dozvuky tu ešte stále sú a ešte istú chvíľu budú. Choroba Nikinkovi vzala silu, energiu , ktorou predtým už sršal, schopnosť chodiť a všetko čo mu vziať mohla. Ako to už u nás býva zvykom, vrátil sa vo svojom vývoji aspoň pol roka nazad.
A ja sa tak nejako potichu utešujem, že keď už bol predtým taký silný, taký šikovný, že to proste úplne zabudnúť nemohol. Že to snáď potrvá len chvíľku, len kým znovu naberie silu a zas sa postaví na nožičky a bude chodiť bez strachu, a so životnou energiou všetkým rozdávať svoje povestné úsmevy. Držte nám prosím palce. Po chorobe znovu začíname každodenne cvičiť, aby sme to čím skôr dobehli...

pondelok 27. decembra 2010

Smajlíci (17/365)

Nikinkovi sa veľmi páčia bábiky a hračky ktoré majú tváričky. Nebolo preto nikdy veľmi jednoduché nahovoriť ho na súvislejšiu hru s kockami. Už dlllllhú dobu sa snažíme postaviť dve na seba (zatiaľ bez úspechu)
Neopísateľne ma preto potešilo, keď som objavila kocky s tváričkami :) a s takými veselými.....
Nikiho  tiež veľmi potešili. Ježiško proste vie vyberať hračky :) Veselí smajlíci ho vedia vždy prekvapiť vo chvíli keď sa zjavia - vyskočia z útrob kociek vo chvíli keď kocku správne postavíme (zatiaľ spolu) jednu na druhú. Je úžasné pozorovať ako na dlho ho zrazu vedia zabaviť kocky. Je úžasné vidieť tú krásnu úprimnú radosť

Vietor (16/365)

... vo vlasoch, aj v hlave :D  Keď zas na nás zima po výdatnom odmäku dýchla , bola sa maminka trochu vyvetrať.

Byť chvíľu zas dieťaťom, unaviť telo a vyprázdniť hlavu je občas strašne fajn!

sobota 25. decembra 2010

Symbol Vianoc (15/365)

Vianočný stromček, vraj existuje v podobe, v akej ho poznáme dnes, už asi 400 rokov. Kedysi poznali ľudia len živé. Prvý umelý vraj bol vyrobený z materiálu, z ktorého sa vyrábali záchodové kefy :D Američania sú skutočne vynaliezaví ľudia ....
No my sme si tento rok obstarali predsa len živý :)



Krásny a voňavýýýýýýýý.......


Nádherné Vianoce všetkým!

Akcia (14/365)


Deň v znamení posledných predvianočných príprav, okrem iného aj snaha nakúpiť aspoň nejaké ovocie. No a bolo v úžasnej akcii..... NO NEKÚP TO!!! 

streda 22. decembra 2010

Ježiško sa poponáhľal (13/365)

..... alebo maminka to nevydržala, a dnes pri prezliekaní postelí obliekla Nikimu krásne nové obliečky, s motívom obľúbenej rozprávky :)


V znamení horúčky :,( (12/365)

Horúčka je pre Nikinka veľmi nebezpečná. A tak sa v tých chvíľach od neho ani nepohnem. Držím ho na rukách, kontrolujem ako dýcha, dlaň držím na jeho malom telíčku a vduchu rátam údery srdiečka. Modlím sa a čakám....
Keď horúčka konečne klesne na "len" 38,5 sme už obaja mokrí ako myši. Prezlečiem seba, jeho  a na chvíľku ho položím..... v tom on precitne
a venuje mi
takýto nádherný úsmev !

pondelok 20. decembra 2010

Po roku (11/365)

Spomínam ako nám pred rokom o takomto čase priviezli domov sedací vak pre Nikinka. Bol v tom čase chorý. A tak sme ho hneď od prvej chvíle využili na 150 percent. Je to skvelý vynález, rozhodne odporúčam. Občas si ho požičiam a výborne si zrelaxujem aspoň telo.
Aj teraz je Niki chorý :( V tom istom čase, pred vianocami. A asi to ma doviedlo k spomienkam, a k nutkaniu znovu poďakovať štedrým darcom. (O tom ako sme získali vak som písala tu )
Tak teda ďakujeme!

nedeľa 19. decembra 2010

Prajeme krásne Vianoce

             




                 Ak láska topí ľad čo zima vyčarila. 
                Ak dá človek viac čo v sebe skrýva. 
         Ak vládne všade ticho a počuť len praskať mráz.
         Padajúce vločky a v detských očiach je vidieť jas.
Tak prišla doba, keď každý pre každého má pár prívetivých viet, 
   pre ten zázrak Vianoce a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet!



Všetkým našim priateľom prajeme nádherné sviatky plné pokoja :)
Nikinko a maminka Nika

Neplienkové prekvapenie (10/365)

A tak konečne prišiel čas plienok :D Vozili sa, trávili čas, aj nocovali v aute už asi týždeň a pol. Vždy keď idem totiž s Nikinkom do zdravotných potrieb po plienky je absolútne nemožné, aby som ich vtedy aj vyniesla hore do bytu. Nesiem totiž Nikiho, ktorý nevládze(... alebo odmieta?! ) kráčať po svojich práve vtedy , keď by som to veľmi potrebovala.
Včera, keď som večer opustila svoje spiace dítko za účelom nákupu , a moje ruky zrazu boli voľné prišiel ich čas. Večer som ich len hodila na zem v izbe, a aké prekvapenie ma dnes čakalo, keď som krabice otvárala  a chcela som plienky uložiť na ich tradičné miesto.
Namiesto jedného balíka plienok boli v krabici 2 menšie škatuľky, ktoré som hneď nevedela identifikovať. Po podrobnom preštudovaní som zistila, že je to elastický obväz. Nuž čo, vďaka zaň  :)

Bez pohybu (9/365)

Niki je zlatý, už asi pred rokom a pol sa naučil zaspávať sám, a aj keď mu to trvá vždy trošku dlhšie- najprv sa predsa treba ešte v posteli trochu pohrať, rozlúčiť sa s hračkami no a na záver- ľahnúť si na pokrčený paplón a nožičky vyložiť na vankúš :D Táto poloha je na spinkanie úplne najvyhovujúcejšia. A aj napriek tomu, že ho za večer napravím aj niekoľkokrát, vždy si tú svoju polohu znovu rýchlo nájde.
Včerajšok bol ale výnimka. Nikiho dostihla nejaká choroba, trochu nádcha, zdurené hrdielko, nechuť papať, a párkrát za deň mu vyskočí aj teplota. Tá je pre neho nebezpečná, vždy spôsobí zvýšený počet záchvatov. A tak musíme okrem iných liekov podávať ako prevenciu aj diazepam. Síce v menšej dávke, ako je mu odporúčaná, ale predsa.
A po ňom Nikinko zaspí takto bez pohybu.....a bez pohybu spinká celú noc, až kým sa znovu nezobudí na zvýšenú teplotu, zapchatý noštek, prípadne škriabanie v hrdielku :(
Držte nám palce, aby sme si Vianoce užili bez chorôb.


piatok 17. decembra 2010

Veľmi drahý čaj (8/365)

Ktorá fotka sa stane fotkou dnešného dňa bolo dnes jasné výnimočne skoro. Už o pol ôsmej ráno.
Dnes som si ráno dala budíčka trošku skôr ako obvykle. V pláne som totiž mala návštevu zubára kvôli preventívnej prehliadke, a tak som si dala na čas v domnení, že čím skôr pôjdem, tým skôr sa aj vrátim.  Chcela som proste z času, ktorý patrí Nikinkovi ukrojiť čo najmenej, lebo moje odchody a neprítomnosť neznáša moc dobre. Chvíľku som uvažovala aj nad tým, či bude lepšie ho opustiť ešte spinkajúceho, nakoniec som ale zvolila možnosť B a Nikinka láskyplne zobudila, dala mu liečiky, nachystala raňajky a čajík. V náhlení som mu šepla, že sa len chvíľku pohrá so starkou a maminka rýchlo príde.
Oškrabávajúc auto po naozaj mrazivej noci som sa ešte chvíľku upokojovala, že Nikinko bude v pohode, starkú má predsa rád, tak čo by to spolu nezvládli...
Och aká som len bola naivná, zas. Ešte som ani nedorazila do cieľa a už ma vtiahol späť do reality telefonát. Od starkej samozrejme. Vraj je Niki od môjho odchodu v záchvate! Starká problém zvládla vďaka liekom na prvú pomoc.
Len ja som nezvládla ten fakt, že tento problém- náš večný strašiak- musel vzniknúť. Znovu.

Bola som rozhodnutá otoči sa na päte a vrátiť sa hneď k Nikinkovi. Moju sekundovú dilemu takmer ihneď vyriešil oznam na dverách ambulancie, že dnes pán doktor neordinuje (aké milé od neho). S rozčúlením a zároveň úľavou som kráčala dlhou chodbou naspäť k výťahom. Ocitla som sa znovu pred autom a užívajúc si plnými pľúcami pätnásť stupňový mráz (tie nádychy až boleli!) som zamierila ešte do blízkeho malého obchodíku. Majú tam totiž čaje, ktoré doma všetkým veľmi chutia, takmer o polovicu lacnejšie ako všade inde.
Až pri pohľade na Nikinka pod vplyvom "tlmičov" som si uvedomila, aké boli tie čaje dnes drahé!!! :´(

štvrtok 16. decembra 2010

Počítač (7/365)

Dnešok bol taký pohodový dník, ktorý sme po dlhom čase strávili takmer celý doma (okrem krátkej "kafepauzy" u našich kamošiek-susediek)
No a dnešok patril hlavne Nikinkovmu počítaču! Hračke, ktorú zdedil po Lucke. Hračke, ktorá má 9 rokov, je už zanesená špinou, väčšina funkcií na nej funguje tak z polovice alebo vôbec. Hračke, ku ktorej sa Niki vždy po istom ošiali z nejakej novej hračky napokon aj tak vráti. Hračke, s ktorou má Nikinko vždy neskutočne veľa práce. Tvári sa pri tom tak sústredene, seriózne, dôležito. Je to proste práca - a aj preto prischol tejto hračke názov "počítač"  :)


Vďaka "počítaču" som si dnes skutočne poriadne oddýchla. Milujem "počítač", milujem Nikinka

streda 15. decembra 2010

Mini sánky (6/365)


Tak maminka ich konečne zohnala! A tak sa teraz môžem dostať ráno do škôlky takto pohodlne :)

utorok 14. decembra 2010

Stavebnica (5/365)

... tá dnes zabavila Nikuška veľmi dlho ( po dlhom čase na celý pol deň v škôlke)

Naučený trpieť (4/365)

 ...trpieť dni ako bol tento. Deň D(ebil). Deň, z ktorého strávime doma len nevyhnutné minimum, čas kedy musíme nutne papať, a potom buvať napríklad. Deň, kedy chodíme z miesta na miesto, riešime nekonečnú byrokraciu, rozdáme množstvo podpisov, v každom rade vystojíme dieru, zháňame chýbajúce vecičky -najčastejšie lieky, ale aj iné požívatiny. Deň, kedy je Niki zmätený, bez nálady, nevládze, je hladný, unavený, snáď je mu aj zima a ničomu nerozumie. A napriek tomu je úžasný !!!! Lebo len potichúčku trpí, iba sa sem-tam spýtavým pohľadom snaží vytušiť, či už je koniec našej nepríjemnej misie. Netuší ako mi to tým uľahčuje. A ja sa modlím, aby takéto dni nemuseli byť- kvôli nemu!

nedeľa 12. decembra 2010

Zimička (3/365)

Tá teda nespadá do kategórie Nikinkove obľúbené ročné obdobie :( Ja som z toho trošku smutná, lebo ja som zimu mala vždy veľmi rada. Obyčajné blbnutie v kopách snehu, prechádzky po vrzgajúcej zamrznutej pokrývke, a tiež lyžovanie do "nekonečna" ... tým som počas zimných mesiacov doslova žila!
Musím ale podotknúť, že oproti minulému roku sa to rozhodne zlepšilo- teda čo sa Nikinka týka. Tento rok už totiž znesie aspoň ten už spadnutý sneh,  na zemi :D Ten čo padá z hora je stále veľký nepriateľ!!! Na tvári nepríjemne chladí , treba pred ním zatvárať oči, a snažiť sa ho odradiť krikom :( Neúspešne samozrejme.
Ale tento veľký biely pánko, tak ten sa mu dnes mimoriadne páčil! :)

sobota 11. decembra 2010

Stromček (2/365)

Bola som ešte veľmi maličká, nepamätám si to .... škoda. Muselo to byť krásne. Na Vianoce sme vraj mávali živý stromček, ale nie v byte ( to sa mojej maminke zdalo nepraktické). Ten stromček stál v chodbe pred bytom. Jeho vôňa sa šírila cez všetkých 8 poschodí a dotvárala úžasnú atmosféru.
Keď sa mi to starká (moja maminka) pred pár dňami  snažila pripomenúť (skutočne si to ale nepamätám), trošku sa jej zacnelo za tými časmi a premýšľala, kde by tak teraz postavila živý stromček. Doma je to teraz nebezpečné, kvôli Nikinkovi . No a chodba je už beznádejne zaprataná :(
Ale tento stromčúlik , taký biedno-krásny :D , tak ten by sa nám vošiel hocikam, aj doprostred stola, kľudne si ho tam viem predstaviť :)
No nakoniec -keby tam vonku zrazu nebol, určite by mi pri prechádzkach chýbal. A navyše má tam svoj význam- tichý. Ukazuje všetkým, že nie všetky stromčeky sú hneď krásne, silné, ukážkové.... také ako väčšina ostatných
Ten stromček mi pripomína môjho Nikinka, a preto sa mi tak veľmi páči....

piatok 10. decembra 2010

Veľký ochranca (1/365)



Piatky sú krásne, Lucka má čas chvíľku sa venovať Nikinkovi... či Niki Lucke?
Lucka číta knižku, kvetnato opisuje obrázky a vysvetľuje komplikovaný princíp krútenia kolieskom, aby našli ten správny obrázok. Niki celú tú dobu visí očami na nej  a z tváre mu srší neha. Potom sa zdvihne, krásne sa na ňu usmeje a daruje jej jedno krátke, ale nežné objatie :)

Začíname

Tak som sa rozhodla nechať sa , ako mnohí predo mnou, vtiahnuť do Projektu 365.
Mnohí určite vedia o čo ide. A pre tých čo nie, v skratke- ide o fotodokumentovanie života počas jedného roka, pričom v jednej fotografii sa máme snažiť vystihnúť udalosti z daného dňa. Viac sa o tom rozpisovať nejdem, zvedavci si môžu podrobnosti "vygoogliť"
Prvý predpoklad úspešnosti spĺňam-  foťák s nami putuje fakt všade a to každý deň.A ak sa náhodou stane, že sa vybijú baterky a nemám po ruke nabité, ešte vždy mi ostáva k dispozícii mobil. Moje fotografie síce asi nebudú prehliadkou fotografického  kumštu, ale myslím, že  ide skôr o uchovanie si výnimočných momentov, na ktoré pod vplyvom preplnených dní a rýchleho sledu života často zabúdame.
Začíname dnes. Pôvodne som uvažovala odložiť si zažiatok na príchod nového roka. Ale práve dnes vznikla fotka, ktorá si priam pýta byť fotkou prvého dňa!
Tak fotografovaniu zdar!

utorok 7. decembra 2010

Odkaz hrdej (večne otravnej) mamy


.......včera v škôlke. V šatni sme sa obliekli, obuli, a ty si sa postavil a šiel ku dverám- sám, rozvážne, rozhodne, pomaly...  Svoje oči som namierila na teba z túžby vidieť ďalšie a ďalšie zázračné dychvyrážajúce krôčiky. Ako (ešte zatiaľ) vždy som zastavila svoju činnosť a pustila som všetko z rúk, keby ťa náhodou bolo treba zachraňovať pred útokom neúprosnej gravitácie. Nebolo treba, zvládol si ďalší samostatný úsek. V jednej chvíli si sa na mňa otočil a krásne sa usmial. Tvoj úsmev vravel:
" maminka vidíš aký som šikovný?" Ten moment som si chcela zvečniť. No kým som zmobilizovala v danej chvíli nešikovné prsty, svoju hlávku a pozornosť si otočil k ďalšej výzve. A vznikol tento záber. Nevenovala som mu pozornosť, mobil som rýchlo šupla do vrecka , ty si šikovne otvoril dvere a ja som len narýchlo zapla zips na svojej bunde a ponáhľala som sa ti na pomoc.
Až dnes ráno som si v mobile prezerala obrázky s cieľom vymazať nejaké nevydarené. Pri pohľade na tento som ustrnula. Uvedomila som si aký je krásny. Očividne nie kompozíciou, ani kvalitou.... tento obrázok je krásny tým, čo skrýva. Tým, čo vidím asi len ja. 
Si už "veľkáč" so škôlkárskym batôžkom na pleciach. Je veľa toho, čo sa ešte musíš naučiť,aby si dobehol svojich kamarátov. Ale vieš, že keď sa oblečieme a obujeme, ide sa von. Vieš , že treba ísť k dverám a otvoriť ich. Vyjsť von a tešiť sa zo sveta. Ty to vieš, a vieš aj mnoho ďalších pre iných ľudí málo viditeľných vecí.
A ja spomínam na tie chvíľky, keď som ťa obkladala vankúšmi, aby si sa aspoň chvíľku tešil z inej perspektívy , a modlila som sa pritom, aby si dokázal aspoň  sám sedkať. A keď si to dokázal, chcela som zas viac a prosila som o zázrak, aby si sa dokázal aspoň ako-tak pohybovať. Keď si to už vedel, zrazu som sa zase neuspokojila a chcela som viac. Nútila som ťa postaviť sa na nohy, a snažila prehovoriť ťa, aké je to úžasné chodiť po svojich. Hneval ma tvoj strach a nepochopenie, ale neprestávala som sa modliť. A teraz keď stojíš na svojich nožičkách ... ani teraz ti nedám pokoj, lebo každý deň myslím na to, že to môže byť lepšie.
A tak sa budem aj ďalej popri mojej snahe modliť .... a možno raz, keď budeš veľký , budeš viac rozumieť tomuto svetu, pochopíš, prečo som ti nechcela dať pokoj, a bola taká neskromná.
Vlastne je to preto, čo ti denne aspoň 100krát pošepkám do uška. Preto, že ŤA VEĽMI  ĽÚBIM!!!

pondelok 6. decembra 2010

Pár krásnych videí :)

Nikinkova láska k hudbe a nadanie sa rozvíja :)




Ako sa Niki rozchodil na poslednom rehabilitačnom pobyte v Martine. A aj keď na chôdzi máme ešte čo vytrénovať považujem to za veľký pokrok! Na prvom videjku navyše počuť, ako sa pekne rozkecal :)











No nie je to krásne ? Aaaaaaaaaaaaaaaaaach!

streda 1. decembra 2010

Ako sme si žili v Novembri

Najprv pár fotečiek z veselého rehabilitačného pobytu v Martine. Krásne dievčatko na fotkách s Nikinkom je naša šikovná kamarátka Zuzanka :)
Fotky vravia za seba aj samé!























 A ďalších pár veselých a nežných z domu, z mrazivých prechádzok po vonku a zasneženej krajinky :)






 Sniežik sa nám chumelí :)