Užívame si :)

Naša dovolenka na krásnom teplom juhu sa kráti. A aj keď je nám tu super, zajtra sa presúvame do divokej prírody Nízkych Tatier :) .... spoznať nových ľudí. Nebudeme veľa prezrádzať, o všetky zážitky sa podelíme po príchode domov.
Všetkým prajeme krásny zvyšok leta :)

Aktívne dovolenkujeme s našimi kamarátkami

Na úvod jeden vážny kukuč

O chvíľu nám už bolo veselšie :) Prišla nás pozrieť vzácna výprava z Rapp city :) Evka, tentokrát s Terezkou. Veľmi sme sa na ne tešili, a tak sme ich šli vyzdvihnúť na stanicu

Maminka si v ten deň prečítala v horoskope vraj stretne pravú lásku  ........ :D :D :D

Nikinko kráča :)

Môj pasívny veselý cyklista

Nie každý deň je nedeľa..... alebo prečo pršíííííííííí

Jedno popoludnie sme sa rozhodli ísť si zaplávať. Bolo ako vždy super a tak ani nebudem opisovať ...

Nasleduje fotoinštruktáž potápania - najprv musíte k maminke doplávať, potom sa na ňu vyšplhať,poriadne sa odraziť.....a už len plne dôverovať, že vás maminka vytiahne :D :D :D

Terezka je správna kamarátka :)

Nikinkov jedinečný štýl sedenia na gauči

Máme v opatere papagája Kuba :)

Teta Evka má na sebe vždy kopu krásnych lákavých vecí

Niki trénuje"slipkovanie"

Niki na dlhočiznej prechádzke

Od zajtra budeme pokračovať v našom dovolenkovaní už na inom mieste. Určite nám bude fajn, preto sa tešíme. Len dúfam, že počasie nám vyjde trochu lepšie...

Ako sa Nikinko podelil

Prvýkrát vo svojom živote sa včera Niki rozhodol s niečím podeliť. Nebolo to síce celkom tradičné(ale čo u nás je však?!), podelil sa so mnou totiž o môj vlastný prst. :D Už dlho má vo zvyku chytiť druhému prst a "jazdiť" si ním po zúbkoch prípadne jemne ohryzkávať nechty. Svojim spôsobom sa tým ukľudňuje, kúzelne to pôsobí napríklad pri čakaní v rade na pokladňu v tescu, ale aj v iných situáciách. Občas to robí len tak pre zábavu. Už tomu ani veľmi nevenujem pozornosť. Ale tentokrát som spravila trošku divadielko a snažila som sa tváriť veľmi zaujato jeho duchaplnou činnosťou. Najprv po mne poškuľoval a odolával. A zrazu sa rozhodol- sám od seba - dať mi ochutnať trošku tej špecialitky :D No tomu sa nedalo odolať- olízať si vlastný prst :D A tak som tak trochu vnikla do Nikinkovho tajuplného sveta. A oplatilo sa, okrem toho, že je tam celkom sranda sa vďaka tomu niečo naučí- veď vedieť sa podeliť je tiež pokrok! Nikinkovi sa veľmi páčilo, že opakujem po ňom všetky jeho gestá-záujmu aj nadšenia.
Niki mi svoju pochúťku opakovane ponúkal hádam 5 minút. Ďakujeme tete Evke, ktorá to natočila.

Smelec

Ja som smelý ho ho ho, nebojím sa ničoho. Ani tigra, ani leva, ani mamky, keď sa hnevá....
Tak nejako začínala tá básnička, ktorú si pamätám z vystúpenia škôlkárov....
A tak nejako sa asi zrazu začal cítiť Nikinko :) Stále častejšie stratí všetky zábrany a vykročí ku žiadanému cieľu celkom sám. Doma, vonku, hocikde. Za veľkým autom stojacim obďaleč na parkovisku, za cudzím farebným bicyklíkom, húkajúcou detskou policajnou motorkou, za svojim vlastným odrazom na presklených dverách , za hocičím , čo ho práve zaujme a priam magicky ho priťahuje. Dokonca aj vzdialenosť vecí, ktoré sú príťažlivé sa zväčšuje :) Zo dňa na deň.
Dokonca pozorujem, ako sa rozširuje Nikinkove zorné pole. Odkedy chodíme vonku zásadne peši, začal si viac všetko všímať. Zrazu zbadá aj vysokú pouličnú lampu a zvedavo si ju obzerá. Alebo sa zahľadí na pracujúcich chlapov na streche blízkej bytovky. So zaklonenou hlavou hľadí hore, nevie sa vynadívať a sem-tam pritom niečo zahundre.
A ja sa neopísateľnej roztekám šťastím :D


Pripájam dve dosť nekvalitné videá, ale to odhodlanie a snahu tam vidno dokonale :)
Jedno sa mi zas nepodarilo otočiť, to druhé áno, ale bez zvuku :(





Na druhom videu ostal Niki zarmútený z drobného neúspechu. Ale našťastie ho to rýchlo prešlo a potom ďalej chodil :)



Viete, že sme už viac ako týždeň vôbec nepoužili kočík? :)))

Spomíname s úsmevom

Nemyslím, že treba komentáre. Môj našťastnejší "šťastníček úsmevníček" od malinkého malinkata až doteraz, pri svojich radostných činnostiach, záchvatoch smiechu a tak rôzne. Dobite si aj vy energiu úsmevom. Tak príjemné usmievanie ;-)

Nie je ťažké ľúbiť ho.....

August- v znamení pokrokov, prechádzok a novej lásky

Ešte nedávno som sa na krpca sťažovala, že aj napriek svojej schopnosti kráčať pomerne dlho nedokáže zájsť niekam k nejakému cieľu. Vonku sme sa len tak potĺkali smerom , kde ho v danej sekunde niečo zaujalo.
No ono sa to zrazu nejako zázračne zmenilo. Za posledné tri týždne prejde takmer každý deň do obchodu, párkrát zašiel do škôlky, no a raz zašiel ku cieľu, ktorý som vytýčila ja celý kilometer! Pôvodne som si potíšku vravela, že ak zájde do tretiny cesty budem jasať. Samozrejme nám to patrične trvalo, lebo nejaké tie lákadlá sme cestou museli pochytať , bez toho by to nešlo. Ale on tam fakt zašiel! :-O Bez prestávky vkuse kráčal, a hlavne bez záchvatu!
 Ďalšia pozitívna novinka je Nikinkov prevažne rovný chrbátik.
No a ďalšia novinka je jeho láska ku stĺpikom všetkých druhov, veľkostí, farieb, tvarov.... Netuším, čo ho k nim tak ťahá, ale sú neuveriteľné vábne a treba ich objímať a občas aj bozkávať!  Netušíte aké je nemožné od nich odísť ... :( Keď sa vonku prechádzame, stĺpik zbadá aj z väčšej vzdialenosti a okamžite k nemu zaháji také behy, až za ním ostáva čiara :D

No a zopár dôkazov :)
Krásny chrbátik

Niki sa prechádza so starkou.... no ale samozrejme zbadal stĺp od lampy

:)

A kráčajú ďalej

A zrazu mu vošiel do cesty ďalší stĺpik :D

Po starkinom dlhšom prehováraní sa zas pohli z miesta

Išiel s absolútne jasným cieľom, len mi ešte v tej chvíli nedochádzalo čo zbadal :D

No predsa ďalší stĺp, ale toto bola zrada! Bol predsa zamurovaný a nemohol ho nijako objať. Neúnavne to skúšal 10 minút, no nešlo to, tak po ňom aspoň poklopkal (ďalšia obľúbená činnosť) a potom zamračený odišiel :D

Vážny...  a zas ten rovný posed :)

A čakáme na očné vyšetrenie. Niki ako vždy nechápe prečo by mal čakať, a tak sa urputne snaží prebojovať dovnútra. Zaujímavé je, že nikdy za takejto situácie nechce odísť preč. Je to len jeho záujem o priestor za dverami? Ale na chodbe je obvykle ďalších aspoň 5 dverí a tie ho nezaujímajú. Mám proste pocit, že vie, že sme tam prišli absolvovať nejakú tú povinnosť a chce to mať čím skôr za sebou. Dosť často mu to totiž dopredu hovorím.

Krátili sme si čas prechádzkami po chodbách

Takmer nakoniec nášho čakania dostal Niki epi záchvat. Očné vyšetrenie tak potom prebiehalo v trošku kľudnejšom stave ako inokedy, ale niektoré úkony sa tak stali nemožnými.

V ten deň to žiaľ nebol posledný záchvat :´( Nikinkovi sa vracali záchvaty v hodinových intervaloch až do večera,
a to aj napriek podanému diazepamu. Našťastie, keď večer zaspinkal už bol v pohode. Veľmi som sa bála čo bude na druhý deň, no potom sa už nedialo nič mimoriadne. Takže za ten "skvelý" deň vďačíme zrejme prudkým zmenám tlaku vzduchu. Maminku to totiž večer zastihlo v podobe záchvatu migrény.

Posledných pár fotiek, zas na vylepšenie nálady patrí stĺpu, ktorý Niki pri dnešnej prechádzke zbadal cez pol sídliska. Fíha, tento je hranatý :D  

Podopiera stienku, aby nespadla

Pri prehováraní na odchod sa tváril nejako takto

A odísť sa nám nakoniec podarilo za strašného plaču.

Dúfam len, že som práve niečo nezariekla a osvojené schopnosti nám už ostanú :)