Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 5. novembra 2010

Jeseň



....... môže byť aj veselá :)


Včera večer som sa prihlásila na sociálnu sieť. Virtuálne ma zasypala kopa negatívne ladených statusov mojich priateľov. Ostala som z toho šokovaná a trošku ma to rozosmutnelo. Včerajšok som teda neoficiálne vyhlásila za deň depresie.
A my? V čase kedy sa skoro stmieva, a príroda aj hromadný životný trend diktujú úzkosť a smútok (lebo tak to už na jeseň chodí) , si my užívame.
Od detstva som mala jeseň rada. A teraz vidím , že aj Niki ju má rád. Rovnako ako ja si rád posedí na zrezaných kmeňoch stromov :) Jedno staré múdre príslovie vraví, že by sme si nemali sadať na lavičky v mesiacoch , v ktorých názvoch je písmeno ´R´ . Ale taká "prírodná lavička" sa na to priam núka. Jej povrch je ešte rozohriaty zo zeme,z ktorej cítiť posledné letné výdychy.

Rovnako ako ja sa Nikinko nevie nabažiť prechádzok po popadanom suchom lístí. Naše šantenie v kopách listov je okúzľujúce a endorfínmi napĺňajúce. A taký listový futbal je niečo nezabudnuteľné, pretože lopta sú všetky listy a každý kop je víťazný!









A hlavné, prečo je aj jeseň pre mňa svojim spôsobom okúzľujúca je, že ani v tomto období sa Nikinko na mňa neprestáva každodenne usmievať :)