Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 29. apríla 2011

(ne)Rozpráva ? (139/365)

Rozhodne má čo povedať! A spôsob si na to nájde.
Tu mi napríklad celkom jasne vraví: " Maminka, ľúbim ťa"


Niki "rozpráva" často a má mimoriadne rád, keď ho niekto počúva  a vedie s ním plnohodnotný rozhovor. Taká debata s Nikinkom vie byť mimoriadne obohacujúca, aj keď si človek z vypočutého môže tak akurát domýšľať. Nie je to však až také náročné, keďže jeho prednesu pomáha celé telo :) A rukami, nohami sa predsa dorozumejú všetci :D

Aura

Predtým než vypukne epileptický záchvat mávajú často epileptici isté pocity, ktoré cítia len oni sami. Nazýva sa to aj epileptická aura.
Dnes som si uvedomila, že Niki sa pred veľkým záchvatom (ktorý nás práve dnes po istom čase prekvapil svojim úderom)  správa približne rovnako. Je taký zvláštne strnulý, a akoby so strachom sa ku mne príde túliť, bozkáva a objíma ma veľmi silno (silnejšie a intenzívnejšie ako inokedy), akoby sa chcel uistiť, že som a ostanem pri ňom; a pomôžem mu v tom, čo má prísť....
A ja by som tak rada :( a som absolútne bezmocná.... V mojich silách je len byť pri ňom, veriť, že to pominie čím skôr a dúfať, že aj tou troškou - svojou prítomnosťou a modlitbou, mu naozaj pomôžem.
Keď záchvat prejde, Niki ostáva v miernej letargii. No aj napriek tomu intenzívne vníma moju prítomnosť, na ktorej je v takých chvíľach priam závislý. A tak si najbližšie chvíle užívame spolu. V objatí, vedľa seba na deke, s pohľadmi absolútne neprestrihnuteľne spojenými sa rozprávame očami, dotykmi umocňujeme svoju blízkosť a lásku, vďaka ktorej sa Nikinko nakoniec úplne ukľudní a dostane do pohody.
Potom prichádza ďalšia pozáchvatová fáza, ktorá sa už ale prejavuje len na mne. Smútok z bezmocnosti a túžba vedieť robiť zázraky...

Mami, zdrhám! (138/365)

Maj sa tu krásne...

Tá radosť, ktorá v momente naplnila vzduch okolo nás, keď si Niki uvedomil, že sa môže pustiť mojej ruky a ísť si jednoducho tam, kam chce sám... Tá radosť, ktorá rozohriala moje vnútro od vďaky, že to dokáže. Tú radosť si zapamätám navždy

streda 27. apríla 2011

Zeleno-trávičková batika (137/365)

Nám dnes vznikla na kolienkach :)


Asi máloktorá maminka prežíva úprimnú radosť z výrazne zelených fľakov na krásnych svetlých nohaviciach :D Ale .... dnes to bolo proste prvýkrát

utorok 26. apríla 2011

Nepochopená tradícia (135/365)

Aspoň u nás doma.

Niki omnoho radšej rozdáva pusinky, a tak nimi nešetril ani vo chvíli, keď sa Lucka do rýmu známeho veršíku snažila ukázať mu "ako sa to robí" .


Tento jeho úprimný prejav si zaslúžil rozhodne väčšiu odmenu!







Od starkej si (ne)vyšibal takúto krásnu lienočku plnú lentiliek :)




Takže vivat tradície..... možno o rok sa dočkáte väčšieho pochopenia :D

nedeľa 24. apríla 2011

Odmena (134/365)

Rozhodla som sa zaviesť pre Nikinka odmeny.
Často podáva na svoju maličkosť obdivuhodné výkony. A ešte častejšie pritom bojuje sám so sebou.
No vie byť potom patrične vyčerpaný, bez nálady, občas až v strese.  Napadlo mi, že obľúbená dobrotka mu môže náladu vrátiť.
Myslím, že sa darí...

Niki ešte nechápe princíp odmien. To znamená, že mu nemôžem ukázať dobrotku dopredu, inak by z očakávaného výkonu nebolo určite nič. Rovnako tak mu nič nevraví moje chlácholenie, že na záver bude odmena. No teší ma, že to funguje aspoň v tom smere, že sa skutočne rýchlo odreaguje a uspokojí.
Asi mu tú jeho najčastejšiu odmenu (tyčinky) vyfotím ( mám pocit, že svojim obrázkom rozumie moc dobre a naozaj mu pomáhajú lepšie porozumieť tomu, čo sa okolo neho a s ním celý deň deje)

Pohoďák (133/365)

piatok 22. apríla 2011

Dlhonohý cyklista (132/365)


Posledné dni žasnem ako Niki narástol. Všetky gate, rifle, tepláky, ktoré vyberieme zo skrine sú mu krátke!Aj také, ktoré sme kupovali len nedávno. No tričká nosí tretím rokom stále tie isté...
Má proste dlhé nohy.Uvedomila som si to aj na jeho bicyklíku; Keď si naň sadla jeho kamarátka, nedosiahla na pedále, hoci je rovnako vysoká ako on.
No po mne tie dlhé nohy veru nemá, podozrenie padá na starkú.... :D

Moja "mona lisa" (131/365)

Záhadný úsmev Mony Lisy sa ešte rozlúštiť vedcom nepodarilo, zato v očiach našli tajné kódy. V jej pravom oku sú údajne písmená LV, čo by mohli byť inicálky jej tvorcu Leonarda da Vinciho.

V pravom oku mojej  "mony lisy" je rovno podobizeň  tvorcu tohto VEĽDIELA USMIEVAVÉHO. Je to vidno na prvý pohľad voľným okom, na rozdiel od skutočnej Mony Lisy. Aj napriek tomu ale tento môj obrázok skrýva oveľa viac záhad. Asi nikdy sa ich nepodarí rozlúštiť, určite bude ale svojim pozorovateľom prinášať chvíle hlbokých zamyslení  ..... (snáď to budú myšlienky venované skutočnému bohatstvu života)

utorok 19. apríla 2011

Čím raz bude? (129/365)

Žeby?


Asi nie....

Mojim jediným skutočným prianím ale je, aby bol šťastným človekom. Šťastný a všetkými milovaný, ako je teraz; každodenne sa tešiaci z maličkostí  (pre iných ľudí možno netradičných); šťastný pre  radosť z bytia, radosť z prítomnosti milovaných, radosť napríklad aj z obľúbeného mäska na obed, z jazdy autom alebo zo samostatnosti vďaka úspešným krôčkom. Šťastný pre všetky tie úplne obyčajné veci....

pondelok 18. apríla 2011

sobota 16. apríla 2011

A bacily nemajú šancu! (126/365)

Nikinko dnes objavil novú zábavku. Postaví sa k dverám a búcha na ne kým sa niekto nezjaví za nimi. Nádherne sa z toho teší, a ak človek "za sklom" pridá aj nejaký veselý ksichtík, prípadne mu dá takúto sterilnú pusinku, jeho šťastie by sa dalo krájať, čo tak naplní celú izbu :)



piatok 15. apríla 2011

Do vyšších sfér (125/365)

Tam to stále ťahá Nikinka. Zaujímavé je, že sa nebojí. Teraz už teda aspoň ako-tak chodí sám aj po zemi. Ale o to komickejšie a zároveň paradoxnejšie boli jeho "vysokoklavírne" vystúpy v časoch, keď prežíval paniku z každého jedného kroku po rovnej zemi. 
Spomínam si dobre, že prvýkrát vyliezol na klavír už keď mal dva a pol roka. Šlo mu to absolútne bravúrne, bez zaváhania a bez strachu. Jediný nedostatok bol vtedy v dĺžke trvania jeho výstupu... to už ale dnes vytrénoval, doladil a dohnal do rekordu :)

štvrtok 14. apríla 2011

Balón (124/365)

Často sa v minulosti stávalo, že môjmu synovi pri rôznych akciách v meste a pod. tisol do rúk nejaký mladý dobrovoľník pestrý farebný balón. No on si ho väčšinou ani nevšimol.
Dnes v meste otvárali nové obchodné centrum. Ako inak nechýbala tam obrovská kopa balónov. Keď sa na nás s úsmevom otočila mladá slečna  s nápadným oblakom balónov nad jej hlavou a Nikinkovi hneď jeden ponúkala, mala som hneď na jazyku slová "on si nevezme" . 
Niki si ale ponúkaný balónik všimol. Dokonca si ho s nadšením zobral  a hneď sa s ním začal hrať! :)
Moje slová v tej chvíli vyzneli akoby som chcela svojmu dieťaťu odoprieť aj tú prostú radosť z balóna... ale napokon, bolo mi to jedno. Bola som naozaj úprimne šťastná, že si ho vzal. Slečna, ktorá mi  po tom, čo si moje dieťa s úsmevom na tvári od nej balón vzalo, venovala zvláštny pohľad, ani nemá tušenie aké krásny pocit to pre mňa bol! :) Ale aj to mi bolo v tej chvíli ukradnuté...

Doma v zábave pokračoval

streda 13. apríla 2011

Kreslím si domček (123/365)

...pri domčeku stromček... pri stromčeku veľké huby - taký obraz sa mi ľúbi! :)
Presnejšie- my si ten obraz nekreslíme, len si ukazujeme obrázky a postupne ich prikladáme k sebe. Nikinkovi sa to veľmi páči. Párkrát za deň si vezme obrázky do ruky a začne si ich obzerať, vtedy využijem tú situáciu a zopakujeme si túto kratučkú básničku :) 

Flegmatický cyklista (122/365)

Takže bicyklík je upravený- už môže ísť len priamo. Stihli sme to ísť vyskúšať ešte chvíľku predtým ako sa pokazilo počasie a začalo si z nás aprílovo strieľať... No mali sme na to len pol hodinku, bolo to doobeda a ulica bola úúúúúúúplne prázdna. A tak sa Niki ani veľmi nezaprel do pedálov, len si tak unudene sedel a nezaujato sa rúčkami pohrával striedavo so zvončekom na riaditkách a šróbkami na opierke chrbátika.... Ale my to zas pôjdeme vyskúšať, keď sa umúdri počasie a aj Nikinkova aktuálna nádcha.

Niečo vám o sebe prezradím (121/365)

nedeľa 10. apríla 2011

Pôjde to

Naše cyklistické pokusy sú po dlhej zime nanovo čiste začiatočnícke, ale pôjde to... Nožičky to zvládnu, rozhodne tvrdší oriešok bude naučiť dieťatko aspoň držať riaditká. Dokým to zvládneme, poslali sme náš bicyklík na menšiu úpravu - tak, aby šiel len priamo. Aby, aj keď sa Niki oprie dozadu a vôbec nebude držať riaditká, šiel pekne rovno po chodníku. Zatiaľ vždy keď sa mu podarilo rozbehnúť ho nakoniec zabrzdil trávnik alebo aj iná pevná prekážka, na ktorú natrafil vďaka svojej šoférskej neschopnosti :D A tak pevne verím, že menšia úprava pomôže , a bicyklovanie sa mu zapáči viac ako tomu bolo doteraz...

Poradiť ľuďom (120/365)

Poradiť- ako sa správať k Nikinkovi, sme sa rozhodli pomocou "rozprávajúcich" tričiek.
Táto myšlienka vo mne skrsla už dávno. Motivovala ma aj Amelka a jej Janík.  Oslovila som mailom pár výrobcov tričiek. No buď to bolo bez odozvy alebo sa mi nedostalo kladnej odpovede na moju požiadavku.
Nakoniec som si povedala, že to zvládnem aj sama. Postačí predsa trochu snahy...
A tak sa dnes maminka po dlhej dobe, čo má doma v šuflíku farbu na textil, rozhodla skúsiť to.


Okrem toho sme drzo odkukali jeden motív, ktorý tiež dosť pasuje na Nikinka...



V hlave mám ešte pár nápadov... no u nás doma došli jednofarebné tričká,dúfam, že nejaké zoženiem.
A tiež som sa rozhodla, že si zadovážim nejakú šikovnú šablónu, pretože moje hodinové vyrábanie provizórnej šablóny na jedno použitie vo mne zanechalo hlboký zážitok. Zatiaľ som však žiadnu nenašla, len na českých stránkach, z ktorých sa nedá objednávať na slovensko :(

Proste samostatný (119/365)

Alebo každý centimeter spraví svoje a uľahčí cestu k vytúženému cieľu ...

štvrtok 7. apríla 2011

Škôlkár trochu inak (117/365)

Dnes sme boli po trojmesačnej nútenej pauze v škôlke. Niki to zvládal prekvapivo celkom v pohode. Aj keď zas tak trochu svojim spôsobom - len on a jeho malý vesmír.
Dnes bol jeho vesmírom prevažnú časť pobytu v škôlke tento kuchynský kútik.






V pohode je hlavne ak sa k nemu nik nepribližuje, ak sa s ním nik nesnaží hrať, niečo mu brať alebo naopak aj niečo ponúkať. Aj keď vie dosť často veľmi precitlivelo reagovať na hluk a chaos, má aj kúzelnú schopnosť akoby razom ohluchnúť; vtedy mu nevadí ani ten hluk. Je vo svojom svete, so svojimi myšlienkami a obvykle zažratý do nejakej "zmysluplnej" činnosti. V takých chvíľach by bola najväčšia chyba ho vyrušiť alebo snažiť sa zapojiť ho do činnosti škôlkárov. Vie reagovať záchvatom zlosti a nie zriedka sa mi ujde pár tigrích hryzancov.
Občas sa snažím ho z toho jeho často jednotvárneho sveta vytiahnuť aj cez pár zúrivých chvíľok, dnes som ale chcela mať prosto pokoj, chcela som aby bol spokojný a šťastný.
Aj keď boli aj dnes chvíľky, kedy evidentne znervóznel, myslím, že sa nám to nakoniec podarilo. Niki bol šťastný.



















streda 6. apríla 2011

Tvrdohlavý? (116/365)

V poslednej dobe zvládame prechádzky vonku len s ťažkosťami. Niki sa mení. Alebo sa už stihol zmeniť?
Jediné čo ho vonku zaujíma sú schodiská. Je schopný k jednému prísť a stáť tam na mieste bez pohnutia 10-15 možno aj 20 minút. Keď sa ho snažím namotivovať na iný cieľ, funguje to stále menej často :(
Keď ho jednoducho zdvihnem na ruky, odnesiem a nasmerujem na iný cieľ začne sa hnevať, vypína hruď ako kohút a odmieta sa pohnúť z miesta.

Nejako štipkou vedomia dúfam, že je to prechodné, aj keď tomu celkom neverím.
V hlave mi totiž vŕta už istú dobu veľký strašiak a neviem sa ho zbaviť.
Súvisí to s tým, že Nikinkove sociálne správanie sa akosi pomaly, ale neustále zhoršuje. Zatiaľ to nejdem rozoberať hlbšie (nejako na to nemám síl) Ešte chvíľku chcem dúfať, a možno aj skúsiť začať veriť, že naozaj bude lepšie.

Prirýchly (115/365)

Ja mám samozrejme radosť z toho, že Niki je po všetkých tých menej radostných chvíľach živý, snaživý a pohyblivý. Občas to má ale aj nevýhody...
...napríklad keď od neho chcem, aby chvíľu posedel na lopte. Keď bol menší sedával na nej pravidelne, posilňoval tak svalíky a cibril rovnovážne reakcie;  keďže lopta mala tendenciu stále sa hýbať.

Dnes ho na ňu stihnem akurát posadiť a
No proste sa hneď stavia a odchádza.
A tak sme chtiac-nechtiac zmenili cvik , a trénujeme si vstávanie. Nikiho aj 20krát posadím na loptu a on vstáva. Veď aj do toho musí popri hýbajúcej sa lopte vložiť slušnú dávku sily a energie. A po prvých pádoch pred pár dňami prišiel rýchlo aj na to, že pre lepšiu stabilitu si musí nožičky viac rozkročiť a najprv sa nakloniť trupom dopredu, a až potom vstávať.
Dnes som pri cvičení stihla spraviť od lopty tri kroky dozadu a Niki už spokojný stál pri mne a víťazoslávne sa usmieval :)

pondelok 4. apríla 2011

My hometown :) (114/365)

Naše krásne mestečko
Presnejšie- jeho kúsok; presne ten kúsok , kde bývame aj my (tam pod tým komínom vzadu)

nedeľa 3. apríla 2011

Moje miesto je jasné! (113/365)

Niki mi dal najavo, že nezamestnanosť mi zatiaľ nehrozí :D je so mnou spokojný a drží si ma pekne nakrátko :)

PS.: Dnes sme sa rozhodli symbolicky (síce trochu oneskorene, ale predsa) reagovať na Svetový deň informovanosti o autizme. Že je týmto dňom práve 2.apríl som sa dozvedela len z blogu Amelie. A tak sme sa aj my zapojili do Light it up blue ........ (moc vadí, že o deň neskôr?) :D

sobota 2. apríla 2011

Ruské kolky "na prírodno" (112/365)

Po včerajšom , a ešte aj nočnom výdatnom daždi nám ranná hmla sľubovala slnečné počasie. Trošku sme si naň museli počkať, ale napoludnie predsa len zasvietil oskar.
Deň nás dnes zaviedol na krásne miesto, kde sme objavili originálne ruské kolky ... Nikinkovi sa veľmi páčili

 Mali len jednu chybičku- lano už bolo odtrhnuté a tak sa s nimi musel Niki popasovať ručne :D


Išlo to len pomaly... no v Nikiho rúčkach boli kolky ako v bavlnke. Niki ich totiž namiesto zhadzovania skôr ukladal :) Pekne opatrne a s citom...

A bol so svojim výkonom patrične spokojný

piatok 1. apríla 2011

Dážď (111/365)

Už asi musel prísť no..... tak sme sa dnes pri nutnej "prechádzke" k lekárke a do zdravotky po plienky  nielen vyfešákovali pršiplásťom, ale po dlho čase sme sa museli vyzbrojiť aj dudlom  po ruke.  Až na to, že sa Niki zasekol dolu v chodbe , a s údivom, či skôr desom pozeral na husto padajúci dážď,

sa nám to nakoniec podarilo zvládnuť bez väčších problémov. Pred dažďom LEN zatváral oči a svoj dudlík si vychutnával hlučným mľaskaním.

Sníčky (110/365)

S kamarátmi sú určite veselšie
( asi nikdy ma neprestane baviť fotiť Nikinka v jeho zaujímavých polohách počas spánku)