Pomocníček

 Začalo to obyčajnou, už toľkokrát vyslovenou vetou: " Miláčik, podržíš mi to prosím chvíľočku?" Strčila som pritom malému (ne)pomocníkovi do rúk malý ľahký plastový nákupný košík, zatiaľ čo som sa vrátila k pokladni zaplatiť nejakú drobnosť. Len mikrosekundu trvalo kým som si uvedomila, že Niki košík drží a nepustil ho hneď na zem, ako uňho doteraz vždy bývalo zvykom.

 

 Sekundy pomaly pribúdali a Niki košík stále držal.

 Vďaka superpomalej predavačke pribúdali už aj minúty a Nikinko košík stále vytrvalo držal.

 Aj keď je vidieť, že pre neho možno až taký ľahký nebol, dojímalo ma ako si ho prechytával v snahe, aby mu nespadol.

 Aj napriek miernej beznádeji v jeho tváričke tam bolo vidno aj kúsok dôležitosti zo zverenej úlohy, navyše ešte kusisko sústredenia. Práve v momente, keď bol košík už len pár centimetrov nad zemou a Niki od vyčerpania vo výraznom podrepe, som dostala svoj výdavok z pokladne a mohla som môjmu snaživému pomocníkovi odľahčiť. Poďakovala som mu za ochotu a pomoc, košík mu z rúk vzala a odložila ho na kopu ostatných. V tej istej sekunde sa vzpriamil a s najdlhším a najhlbším výdychom, aký som kedy počula, vykročil k dverám.

 Bol to pre mňa jeden z najkrajších darčekov, aký mi mohol dať. Keď totiž on sám niečo nechce, nedotlačil by ho k tomu človek ani párom volov.
Bol to taký maličký dôkaz lásky. Chcel maminke spraviť radosť.... a podarilo sa mu to :)

O pár dní  mi zas ochotne odniesol taštičku  a vyzeralo to, akoby to pre neho bolo bežné. Ďalší maličký dôkaz, a veľká radosť potom.

Veľa malých krôčikov = jeden veľký krok k nášmu snu

Podarilo sa nám to,  Nikinko si môže konečne s istotou, bez strachu užívať svoje schopnosti a objavovať a obdivovať pritom svet.... samozrejme musím podotknúť, že na čerstvom vzduchu.

 Tešiť sa pritom hoci aj z dožívajúcej súčasti niekdajšieho socialistického sídliskového rozkvetu. Z hojdacieho koníka, ktorému inak venujú pozornosť už len hulváti, v snahe dopomôcť mu k definitívnej nefuknčnosti.

 Jeho záujem a radosť sú tak čisté.

 Jeho šťastie je tak krásne. Neviem sa ho nabažiť.

 Milujem ho a som vďačná, že ho môžem vidieť tak často.

Priateľka

Priateľ je ten, kto prichádza, keď ostatní odchádzajú.
Od Nikinka odchádzajú často, lebo piští, smiešne chodí, rád obchytáva tváre, občas ťahá za vlasy...alebo aj "nevie sa poriadne ani bicyklovať,s ním sa hrať nebudem" ako povedalo jedno dievčatko.
V niektorých momentoch podobné hlášky ani nevnímam, inokedy vedia raniť, aj keď sú vyslovené len deťmi.
Aké nádherné sú potom momenty, keď príde priateľ. Skutočný - naša Evička :)

Priateľka, ktorá pomôže

Priateľka, ktorá skrátka je, a nehanbí sa za to

Priateľka, ktorá na detskú otázku "prečo sa s ním hráš, veď on nevie ani rozprávať" odpovie jednoducho detsky : " lebo to je náš Nikinko a ja ho ľúbim"

Ďakujem Evička! Aj my ťa ľúbime!