Keď panuje hmla (30/365)

Seriózny pokus odfotiť hmlu dopadol takto :)

O našom decembri

December u nás začal naozaj zimne, a zasnežene. Už párkrát som spomínala, že Niki zimu neznáša dobre. Rovnako netoleroval sneh. Stále z neho nie je nadšený, ale už sa naučil nejako "stráviť" aspoň ten spadnutý na zemi. Keď von sneží, radšej von ani nechodíme. Ak je to nutné , a predsa len musíme opustiť naše teplúčko, býva to pre Nikinka veľké utrpenie. Očká zavrie , a stisne tak silno, akoby ich už nikdy nemal otvoriť , zvraští celú tváričku, a potichu si pomrnkáva. Sem-tam na mňa vyčítavo pozrie pohľadom, ktorý mi má pripomenúť, či som hádam zabudla, že to naozaj nemá rád.
Som preto nesmierne rada, že sa mi podarilo nalákať ho aspoň na prechádzky po snehu. Vďačím zato určite jeho nadšeniu z objavenia všetkých krás spojených s chôdzou :) A tak sme sa, ak teda vonku zrovna nesnežilo, vybrali každý deň aspoň na chvíľu na prechádzku po snehu.

Nikinko zvládol po upravenom chodníčku chôdzu aj sám :)

Tam kde bol sneh hlbší to občas nezvládol a potom sa na mňa hneval :(

Ale úsmev na tváričke a radosť zo samostatnosti predsa len nakoniec vyhrali

  A nakoniec pri návrate z prechádzky sám vošiel priamo do výťahu. To je jeden z momentov, pri ktorých vidím, že pamäť má Nikinko dobrú. Vždy vie čo nasleduje, keď prídeme na nejaké notoricky známe miesto :)

Aj Nikinko bol dobrý a od Mikuláša dostal balíček. Síce sa z neho veľmi netešil. Jednak nechápe význam toho všetkého, ale zrovna ani nemal svoj deň. Napriek tomu sa mi podarilo ho prehovoriť, nech nazrie dnu, čo všetko sa tam skrýva :)

V ten deň sme žiaľ nestihli Mikuláša v škôlke a tak sme si boli pozrieť aspoň tohto v blízkom obchode :D

 Viete o tom, že na Mikuláša, teda 6.decembra oslavuje Nikinko meniny? Ona to vlastne nezvykne bývať ani nejaká oslava, ale pár drobností som si preňho pripravila aj tento rok, pretože Niki rád dostáva krásne darčeky a ja ho nimi rada obdarúvam. Pretože sa z nich vie tešiť krajšie ako si vie kto predstaviť!
Tento rok okrem iného dostal tablety na vytvorenie farebného kúpeľa. Nikinko sa vo vode čvachtá veľmi rád, a zdalo sa mi to ako dobrý nápad spestriť mu to ešte trošku niečím nezvyčajným. A myslím, že sa mi to aj celkom podarilo :) Veď taký modrý, červený, žltý, zelený alebo oranžový kúpeľ je zábavka nie len pre oči

A po kúpaní...

No a keď boli najväčšie mrazy svoj čas sme trávili rôznymi zábavkami doma :)

A nezabúdali sme aj na relax

Potom Niki ochorel. Pár dní horúčok sme zas úspešne zvládli a mohli prísť Vianoce.
Nikinko bol na ne dobre pripravený

Zo štedrej večere mu chutila najviac oplátka

A darčeky sa mu páčili úplne všetky. Neohrdol ani novým cumlíkom :D

 Občas túžim nazrieť do jeho hlavičky, vidieť udalosti jeho očkami a vnímať to všetko z jeho perspektívy. Veľmi by ma zaujímalo ako prežíval napríklad aj tieto sviatky. Mala som pocit, že aj napriek tomu, že to naposledy zažil pred rokom- čo je pre také malé dieťa dávno- akoby vedel , čo nasleduje, čo sa bude diať. Vysvietený stromček obdivoval s miernym odstupom, akoby si myslel, že to ho už prekvapiť nemôže. Napriek tomu mu jeho jas priťahoval očká. K darčekom sa dobíjal šikovnejšie, a cieľavedomejšie. Akoby dopredu vedel, že vnútri sa skrýva niečo úžasné, niečo čo sa mu bude páčiť, a s čím bude veľa zábavy. Niečo, čo je len pre neho a z lásky. Po ich rozbalení už nebol zvedavý na všetko okolo ako to bolo minulý rok- nesťahoval zo stola koláčiky, nesiahal po pohároch, nemal za potreby vidieť čo dostali ostatní. So záujmom sa venoval svojim darčekom a to až do "záverečnej". Bolo to pre mňa dojímavo krásne. Bola som šťastná! Tieto Vianoce mi,aj napriek tomu, že Niki bol ešte stále chorý, zachrípnutý, so silnou nádchou a na antibiotikách, ostanú v pamäti ako krásne!

Zvyšok sviatkov sme kvôli Nikinkovej chorobe trávili viac-menej doma, ale neprekážalo mi to, aspoň sme si užívali sviatočnú  pohodu plnými dúškami.Niki bol celé dni zaujatý novými hračkami  a evidentne si to tiež užíval :)
A tak nejako sme zakončili náš rok 2010. Vnímam tento rok ako celkom úspešný čo sa týka našich úspechov v snahe o Nikinkove zlepšenie celkového zdravotného stavu. Ale tiež  bohatý na zážitky a nových úžasných ľudí v našich životoch. A tiež dúfam, že ten nasledujúci nebude nijako zaostávať a prinesie nám veľa krásneho a pozitívneho.

Kúzelné vrecúško (29/365)

Postaví sa s cieľom obzrieť si, čo pekné nájde na stole. Nevidí nič zaujímavé, no zrazu mu padne zrak na vrecúško plné pokladov.

Kúzelné vrecúško plné cumlíkov.  Oči sa mu zväčšia dvojnásobne :D
S pasiou  a takmer tlejúcimi prštekmi vyberá cumlíky, jeden po druhom, ochutnáva, vychutnáva, a postupne odhadzuje. Nie preto, žeby boli zlé. Jednoducho preto, že kúzelné vrecúško ich obsahuje naozaj dosť, a zakaždým zbadá ďalšie a ďalšie, ktoré ešte nemali tú česť prebývať v jeho pusinke :D

Po búrke sa znovu vyjasní (28/365)

Aj preto som zmenila vzhľad blogu, potrebujem si to neustále pripomínať a povzbudzovať samú seba. Je to prekvapivo účinné, dodáva to pozitívne myslenie :)

A fotka na dnes?

Koho ľúbi , nezabudol ... :)

Sila

To je niečo, čo mi práve zúfalo dochádza. A niečo, čo Nikinko, to malé krehké stvorenie, ukázal zas všetkým okolo.
Nový rok sa pre nás nezačal šťastne. 1.1.2011 hneď ráno sa dostal Nikinko do ťažkého epileptického stavu, ktorý neprechádzal, spôsobil zástavu dýchania a.... ďalej nevládzem - písať ani oživovať ešte nezabudnuté čerstvé spomienky.
Napriek všetkému sa stal jeden z mnohých  zázrakov a Niki sa na mňa zas krásne usmieva :)  Nie je taký ako predtým :( Ale je tu, so mnou, s nami. Je tu, lebo tu chcel byť
Ja som vyčerpaná, ale vďačná. Bohu, Vám všetkým, ktorí ste na naňho intenzívne mysleli, a modlili sa za jeho uzdravenie.
Dochádzajú mi aj slová. Ale dávam si záväzok, že po krátkej pauze zas budem pravidelne prispievať dúfam, že samými pozitívnymi správičkami o Nikinkovom stave. Lebo on zvládne všetko, lebo on je taaaaaaaaaaaaký silný!!!!!!!!