Ani živáčka

Bývame na pomerne živom , mladom sídlisku- plnom rodín s deťmi. "Živé" je ale len v letných dňoch. Od jesene do jari je skôr vymreté. Pri našich tradičných sídliskových potulkách, ktoré sú nevyhnutné na udržanie Nikinkovho statusu ´chodca´ , obvykle nestretneme ani živáčka!
Výnimočne sú nám malým spestrením psíčkari, ktorých ich panelákoví psí parťáci donútia vystrčiť z domu päty aspoň na moment.

Inak tomu nebolo ani dnes. Ten šedý svet vyzeral spoza okna akosi pochmúrne. Ale nedali sme sa odradiť a šli sme ho trochu spestriť a rozveseliť.
Aj keď všade stojaca voda z rýchlo sa topiacich más snehu nám výrazne vymedzovala možnú trasu, nebolo to také hrozné. Napokon počasie bolo príjemné.
Niki úspešne prežiaril  tú šeď...

A svojou jedinečnou radosťou urobil tento deň krajším aj pre mňa.

A aby ste verili, že sme sa cez zimu len tak neflákali, a tiež, že Nikinko je naozaj veľký šikovník, tu je jeden dôkaz. Stačí si pohodlne oprieť hlavu o pravé rameno  :D  a budete vidieť celkom jasne, čo sme sa za ten čas blogového mlčania naučili :)

Tak si aj vy užívajte príjemné zjarievanie sa ;-)