Výlet (77/365)

Na sobotu som si tak trochu - smelo- naplánovala s Nikinkom výlet do Martina. Chceli sme ísť obzrieť dinosaurov, ktorých vystavujú v nákupnom centre.
A tak som v sobotu ráno vstala a........ Nikinka som našla v záchvate, bledo-šedej farby pokožky, absolútne nehybného, nereagujúceho na nikoho a na nič. Záchvat neprechádzal ani po podaní 10 mg diazepamu a polhodine času, a tak sme sa zas ocitli na dobre známom detskom oddelení JIS.

Po odznení záchvatu, dlllllllllllhom spánku a prebudení sa, sa veci skomplikovali Nikinkovým vracaním, horúčkou a následnými ďalšími záchvatmi- nie však tak závažnými, považovala som ich len za následok horúčky. Čo sa ukázalo ako správne, pretože po zrazení teploty sa ukľudnili aj záchvaty. Medzičasom však už slúžiaca lekárka v strachu z následného vývinu jeho stavu vybavila prevoz do Martinskej nemocnice.
A tak sme si predsa spravili výlet do Martina. O čosi neskôr, o kúsok ďalej , a za iných okolností ako sme pôvodne plánovali. Ale Nikinko bol podľa slov lekárky RZP, ktorá ho prevážala v sanitke mimoriadne spokojný až vysmiaty. Bodajby nie, veď sa konečne dočkal toho výletu, ktorý som mu sľubovala; voziť sa v aute má mimoriadne rád a to ešte neviete aké je to parádne v sanitke, kde mu ujo každú chvíľu na radosť zahúka a do cieľa dorazí bezpečne ako prvý ( hlavne ak má spolupretekárka maminka nútenú 20 km obchádzku kvôli uzávere cesty a nemá tak ako RZP udelenú výnimku)