Zdvihy (76/365)

Poriadny telocvik si Niki v posledných týždňoch dáva aj mimo mnou plánovaného a vykonávaného cvičenia :) Asi zaňho vtedy cvičí vzdor a zlosť. Je to vždy vo chvíľach, keď mu dávam lieky, piť, alebo sa ho snažím zabaliť do plienky. Proste sa zaprie do nožičiek, vysoko zdvihne ritku a s patričným hnevom v hlase sa snaží utiecť z pod mojich pazúrov.

A ja popri tom len s úsmevom spomínam na Kováčovú, kde sa ho naša pani rehabilitačná všemožne snažila presvedčiť, motivovať, vysvetliť, prosiť, ukazovať... proste mohla sa aj rozkrájať. Chcela vtedy od neho presne tento pohyb. A Niki len ležal na zemi a striedavo kukal na nás dve- ju zúfalú, mňa s trhajúcimi kútikmi úst do úsmevu ;a jediný pohyb, o ktorý sa on sám skutočne snažil bol rýchly obrat na kolená a útek :D