Občas mi Niki dá nahliadnuť do svojej začarovanej hlavičky. Mám radosť, keď mi poodhalí aspoň kúsok z toho tajomna, čo sa tam skrýva.
Dnes mi ukázal, že moje zákazy si pamätá dobre. Možno nie podľa slov, ale podľa sto až päťtisíckrát opakovaných činností určite. Už dlho má v obľube vyliezť na gauč a dočahovať odtiaľ zaujímavé predmety, ktoré sú položené na klavíri. Keďže tá potvorka malá už nie je až taká malá a dočiahne skoro všade, vykladám na klavír väčšinou "zakázané ovocie" , pretože je to ešte stále dostatočne vysoko. Nebyť však toho gauča všakže :D
Keď sa tam dnes večer vyšplhal, ja som bola práve zaujatá triedením nejakých papierov. Jedným očkom som samozrejme stále dozerala na malého horolezca. A ten zatiaľ nenápadne siahal jednou rúčkou na klavír a rovnako nenápadne kontroloval, či sa naňho pozerám. V momente keď sa nám stretli pohľady vystrúhal ten najprevinilejší ksichtík :) S miernym strachom v očiach evidentne očakával následok, a ja som sa v tej chvíli nezmohla na nič iné ako úsmev.
Malého výškového degustátora zakázaného ovocia som chvíľku nechala pohrať sa s jeho úlovkom, a potom si za svoj lotrovský výkon zaslúžil silné objatie, anjelik môj! :)
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára