Tam to stále ťahá Nikinka. Zaujímavé je, že sa nebojí. Teraz už teda aspoň ako-tak chodí sám aj po zemi. Ale o to komickejšie a zároveň paradoxnejšie boli jeho "vysokoklavírne" vystúpy v časoch, keď prežíval paniku z každého jedného kroku po rovnej zemi.
Spomínam si dobre, že prvýkrát vyliezol na klavír už keď mal dva a pol roka. Šlo mu to absolútne bravúrne, bez zaváhania a bez strachu. Jediný nedostatok bol vtedy v dĺžke trvania jeho výstupu... to už ale dnes vytrénoval, doladil a dohnal do rekordu :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára