Ja mám samozrejme radosť z toho, že Niki je po všetkých tých menej radostných chvíľach živý, snaživý a pohyblivý. Občas to má ale aj nevýhody...
...napríklad keď od neho chcem, aby chvíľu posedel na lopte. Keď bol menší sedával na nej pravidelne, posilňoval tak svalíky a cibril rovnovážne reakcie; keďže lopta mala tendenciu stále sa hýbať.
Dnes ho na ňu stihnem akurát posadiť a
No proste sa hneď stavia a odchádza.
A tak sme chtiac-nechtiac zmenili cvik , a trénujeme si vstávanie. Nikiho aj 20krát posadím na loptu a on vstáva. Veď aj do toho musí popri hýbajúcej sa lopte vložiť slušnú dávku sily a energie. A po prvých pádoch pred pár dňami prišiel rýchlo aj na to, že pre lepšiu stabilitu si musí nožičky viac rozkročiť a najprv sa nakloniť trupom dopredu, a až potom vstávať.
Dnes som pri cvičení stihla spraviť od lopty tri kroky dozadu a Niki už spokojný stál pri mne a víťazoslávne sa usmieval :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nikinko je veliký bojovník a mooc šikovný kluk...
OdpovedaťOdstrániťA maminku obdivuji za její trpělivost!
Však ono to půjde. Pomalu, ale jistě budou pokroky a ve všem. Držím palce celé rodině.
OdpovedaťOdstrániť