utorok 14. decembra 2010
Naučený trpieť (4/365)
...trpieť dni ako bol tento. Deň D(ebil). Deň, z ktorého strávime doma len nevyhnutné minimum, čas kedy musíme nutne papať, a potom buvať napríklad. Deň, kedy chodíme z miesta na miesto, riešime nekonečnú byrokraciu, rozdáme množstvo podpisov, v každom rade vystojíme dieru, zháňame chýbajúce vecičky -najčastejšie lieky, ale aj iné požívatiny. Deň, kedy je Niki zmätený, bez nálady, nevládze, je hladný, unavený, snáď je mu aj zima a ničomu nerozumie. A napriek tomu je úžasný !!!! Lebo len potichúčku trpí, iba sa sem-tam spýtavým pohľadom snaží vytušiť, či už je koniec našej nepríjemnej misie. Netuší ako mi to tým uľahčuje. A ja sa modlím, aby takéto dni nemuseli byť- kvôli nemu!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára