Horúčka je pre Nikinka veľmi nebezpečná. A tak sa v tých chvíľach od neho ani nepohnem. Držím ho na rukách, kontrolujem ako dýcha, dlaň držím na jeho malom telíčku a vduchu rátam údery srdiečka. Modlím sa a čakám....
Keď horúčka konečne klesne na "len" 38,5 sme už obaja mokrí ako myši. Prezlečiem seba, jeho a na chvíľku ho položím..... v tom on precitne
a venuje mi
takýto nádherný úsmev !
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára