Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)
Zobrazujú sa príspevky s označením Fotoreportáže našich dní. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Fotoreportáže našich dní. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 7. marca 2013

Ani živáčka

Bývame na pomerne živom , mladom sídlisku- plnom rodín s deťmi. "Živé" je ale len v letných dňoch. Od jesene do jari je skôr vymreté. Pri našich tradičných sídliskových potulkách, ktoré sú nevyhnutné na udržanie Nikinkovho statusu ´chodca´ , obvykle nestretneme ani živáčka!
Výnimočne sú nám malým spestrením psíčkari, ktorých ich panelákoví psí parťáci donútia vystrčiť z domu päty aspoň na moment.

Inak tomu nebolo ani dnes. Ten šedý svet vyzeral spoza okna akosi pochmúrne. Ale nedali sme sa odradiť a šli sme ho trochu spestriť a rozveseliť.
Aj keď všade stojaca voda z rýchlo sa topiacich más snehu nám výrazne vymedzovala možnú trasu, nebolo to také hrozné. Napokon počasie bolo príjemné.
Niki úspešne prežiaril  tú šeď...
A svojou jedinečnou radosťou urobil tento deň krajším aj pre mňa.

A aby ste verili, že sme sa cez zimu len tak neflákali, a tiež, že Nikinko je naozaj veľký šikovník, tu je jeden dôkaz. Stačí si pohodlne oprieť hlavu o pravé rameno  :D  a budete vidieť celkom jasne, čo sme sa za ten čas blogového mlčania naučili :)

Tak si aj vy užívajte príjemné zjarievanie sa ;-)

V zime bola zima!

Nič nové všakže...
Aj táto zima bola pre nás náročná a dlhá. Vďaka istým okolnostiam, bola však pre nás o čosi znesiteľnejšia. Niki sa k nej postavil ako chlap... veď je už veľký! A niektoré momenty si dokonca užil :)




Aj keď sme zväčša boli veľmi unavení
zima nás nakoniec nepremohla, nedali sme sa!

piatok 4. februára 2011

Január 2011 - Nový rok, nový začiatok

Ako všetci dobre viete, nový rok sa pre nás nezačal veľmi šťastne.
Tento úvod nám veľa vzal, ale niečo nové nám aj dal. Človek aj keď s nepochopením , ale predsa len prijíma novú dávku pokory a vedomia, že vážiť si každý moment je také dôležité!
Náš nový začiatok nebol jednoduchý pre nikoho, ale mohlo to byť aj oveľa, oveľa horšie.
A tak môžem len napísať, že január sme prežili krásne, hlavne preto, že sme boli stále spolu. Nikinko sa neustále ubezpečoval, že od neho neodídem.
Popritom sme zvádzali naše boje o každú štipku sily, o každý malý krôčik.
Nikinko to zo začiatku neznášal moc dobre



Oveľa radšej sa len tak hral , svojsky samozrejme a hlavne som mu do toho nesmela zasahovať.....




A s Lucinkou vymýšľali zábavky rôzneho druhu :)



Občas sa mi ho podarilo prehovoriť aj na trošku spolupráce, aj keď vydržal len chvíľočku výsledok sa mu celkom páčil . Nakoniec, omaľovánka, ktorú stačí pretrieť len vodou, aby sa pekne zafarbila tak moc času nezaberie. Povedala by som, že tak priamoúmerne jeho schopnosti sústredenia sa :)


Nezabúdali sme samozrejme stále tvrdo cvičiť a trénovať chôdzu. Veľkými pomocníkmi nám boli napríklad aj obľúbené vrecko s cumlíkmi
zapnutý noťas :D
veeeeeeeľa nových hračiek na malom priestore
vonku zaparkované autá


ale aj prírodné krásy :)



 Uplynul mesiac od nášho nového začiatku a myslím, že to zvládame super. Aj keď to ešte zďaleka nie je na takej úrovni, na ktorej sme boli pred tým, mám z toho dobrý pocit.
Veď predsa Niki dnes znovu stojí na nôžkách

a je to neskutočne krásny
šikovný
a hlavne
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

nedeľa 9. januára 2011

O našom decembri

December u nás začal naozaj zimne, a zasnežene. Už párkrát som spomínala, že Niki zimu neznáša dobre. Rovnako netoleroval sneh. Stále z neho nie je nadšený, ale už sa naučil nejako "stráviť" aspoň ten spadnutý na zemi. Keď von sneží, radšej von ani nechodíme. Ak je to nutné , a predsa len musíme opustiť naše teplúčko, býva to pre Nikinka veľké utrpenie. Očká zavrie , a stisne tak silno, akoby ich už nikdy nemal otvoriť , zvraští celú tváričku, a potichu si pomrnkáva. Sem-tam na mňa vyčítavo pozrie pohľadom, ktorý mi má pripomenúť, či som hádam zabudla, že to naozaj nemá rád.
Som preto nesmierne rada, že sa mi podarilo nalákať ho aspoň na prechádzky po snehu. Vďačím zato určite jeho nadšeniu z objavenia všetkých krás spojených s chôdzou :) A tak sme sa, ak teda vonku zrovna nesnežilo, vybrali každý deň aspoň na chvíľu na prechádzku po snehu.

Nikinko zvládol po upravenom chodníčku chôdzu aj sám :)


Tam kde bol sneh hlbší to občas nezvládol a potom sa na mňa hneval :(




Ale úsmev na tváričke a radosť zo samostatnosti predsa len nakoniec vyhrali



  A nakoniec pri návrate z prechádzky sám vošiel priamo do výťahu. To je jeden z momentov, pri ktorých vidím, že pamäť má Nikinko dobrú. Vždy vie čo nasleduje, keď prídeme na nejaké notoricky známe miesto :)


Aj Nikinko bol dobrý a od Mikuláša dostal balíček. Síce sa z neho veľmi netešil. Jednak nechápe význam toho všetkého, ale zrovna ani nemal svoj deň. Napriek tomu sa mi podarilo ho prehovoriť, nech nazrie dnu, čo všetko sa tam skrýva :)






V ten deň sme žiaľ nestihli Mikuláša v škôlke a tak sme si boli pozrieť aspoň tohto v blízkom obchode :D

 Viete o tom, že na Mikuláša, teda 6.decembra oslavuje Nikinko meniny? Ona to vlastne nezvykne bývať ani nejaká oslava, ale pár drobností som si preňho pripravila aj tento rok, pretože Niki rád dostáva krásne darčeky a ja ho nimi rada obdarúvam. Pretože sa z nich vie tešiť krajšie ako si vie kto predstaviť!
Tento rok okrem iného dostal tablety na vytvorenie farebného kúpeľa. Nikinko sa vo vode čvachtá veľmi rád, a zdalo sa mi to ako dobrý nápad spestriť mu to ešte trošku niečím nezvyčajným. A myslím, že sa mi to aj celkom podarilo :) Veď taký modrý, červený, žltý, zelený alebo oranžový kúpeľ je zábavka nie len pre oči








A po kúpaní...

No a keď boli najväčšie mrazy svoj čas sme trávili rôznymi zábavkami doma :)








A nezabúdali sme aj na relax


Potom Niki ochorel. Pár dní horúčok sme zas úspešne zvládli a mohli prísť Vianoce.
Nikinko bol na ne dobre pripravený
Zo štedrej večere mu chutila najviac oplátka

A darčeky sa mu páčili úplne všetky. Neohrdol ani novým cumlíkom :D




 Občas túžim nazrieť do jeho hlavičky, vidieť udalosti jeho očkami a vnímať to všetko z jeho perspektívy. Veľmi by ma zaujímalo ako prežíval napríklad aj tieto sviatky. Mala som pocit, že aj napriek tomu, že to naposledy zažil pred rokom- čo je pre také malé dieťa dávno- akoby vedel , čo nasleduje, čo sa bude diať. Vysvietený stromček obdivoval s miernym odstupom, akoby si myslel, že to ho už prekvapiť nemôže. Napriek tomu mu jeho jas priťahoval očká. K darčekom sa dobíjal šikovnejšie, a cieľavedomejšie. Akoby dopredu vedel, že vnútri sa skrýva niečo úžasné, niečo čo sa mu bude páčiť, a s čím bude veľa zábavy. Niečo, čo je len pre neho a z lásky. Po ich rozbalení už nebol zvedavý na všetko okolo ako to bolo minulý rok- nesťahoval zo stola koláčiky, nesiahal po pohároch, nemal za potreby vidieť čo dostali ostatní. So záujmom sa venoval svojim darčekom a to až do "záverečnej". Bolo to pre mňa dojímavo krásne. Bola som šťastná! Tieto Vianoce mi,aj napriek tomu, že Niki bol ešte stále chorý, zachrípnutý, so silnou nádchou a na antibiotikách, ostanú v pamäti ako krásne!
Zvyšok sviatkov sme kvôli Nikinkovej chorobe trávili viac-menej doma, ale neprekážalo mi to, aspoň sme si užívali sviatočnú  pohodu plnými dúškami.Niki bol celé dni zaujatý novými hračkami  a evidentne si to tiež užíval :)
A tak nejako sme zakončili náš rok 2010. Vnímam tento rok ako celkom úspešný čo sa týka našich úspechov v snahe o Nikinkove zlepšenie celkového zdravotného stavu. Ale tiež  bohatý na zážitky a nových úžasných ľudí v našich životoch. A tiež dúfam, že ten nasledujúci nebude nijako zaostávať a prinesie nám veľa krásneho a pozitívneho.