Papkanie

Nikinkova pasia pre jedlo neutícha. Najzaujímavejšie sú chvíle, keď je na stole viac ako jeden druh jedla a ked je z každého druhu dokonca plná miska. Niki by totiž rád ochutnal všetko a najlepšie hneď, a vôbec nie v malých porciách. Keď mu nachystám jedlo v porcii akurát pre neho a nemá v dosahu nič iné, vie ho spapať tak pekne, že nikde neostane ani omrvinka. Lebo ak sa mu aj nejaké podarí počas kŕmenia sa vyrobiť,  na záver ich aj tak všetky pozbiera a bezpečne skončia v brušku. Keď však vidí na stole všetkého viac ako dostatok  robí to tak ako v nasledujúcom videu. Naberá plné hrste a počas doby kým žuje prvé sústo hádam aj zabudne, že má ešte v rúčkach (?) Alebo tie na stole vyzerajú zásadne chutnejšie (?) a tak treba siahnuť znovu a plné hrste vypustiť na zem.




Môj následný hokus-pokus: schovať všetko zo stola bol zavŕšený Nikinkovým zberaním chipsov a tyčiniek z koberca :D :D :D Ten sa mi už nepodarilo zachytiť...

Júl (posledné dni)

Niki nachystaný na prechádzku

Klobúčnik

"Sladkosti nemám rád, ale ak by ste ma chceli niečím potešiť Slovakia chips paprikové sú na to ako stvorené!" :) 

"Trošku kalanetiky, aby som tie chipsy vycvičil"

"A na záver ešte pošaškovať s tetkou Zuzkou , to mám fakt rád!"

Chodím, chodíš , chodíme....

Prvé pokusy o samostatný pohyb 17 mesiacov



Prvýkrát po kolienkach - 18 mesiacov



More- naša "tabletka" na nožičky 2roky 2 mesiace




Za 1 rúčku. Aj keď som vtedy sama z toho nemala dobrý pocit, Niki mi svoju druhú rúčku neustále doslova vytrhával! 2roky 4 mesiace




2 roky 6 mesiacov. Niki dostal chodítko. Chodil s ním chcel LEN v škôlke, keď bola plná detí :)



Po návrate z Kováčovej - 3 roky 5 mesiacov



A aktuálne je obľúbené kráčanie s kočíkom - 4 roky 2 mesiace

Niki znovuobjavil svoj hrací stolík, ktorý má už dva roky. V Martine sa tuším naučil hrať sa :) Video má "len" okolo 7 minút. Hral sa s ním bezmála 3/4 hodiny!!!





Po dlhšej dobe v perličke, na koleso sme sa naučili ako na psychickú podporu :)Bez neho je v perličke dáký strnulý. Zaujímavé ale je, že keď ideme niekam plávať do veľkého bazéna neznesie na sebe nijakú plaveckú pomôcku, koleso, rukávniky ... nič.

Júl - antiovocníček, bublinkáč, hrajkáčik a cestovateľ

Tak sme to zas raz skúsili s ovocím. Tentokrát sme vyskúšali ananás. No hľaďte ako mu zas "chutilo" .... tuším to vzdávam a budem ho zásobovať nastriedačku mäsom a chlebíkom!!! Nepomohlo ani moje snaživé vkusné servírovanie. Páčiť sa mu to páčilo až veľmi, dobre sa s tým pohral .... :(

Tuto to podržal v puse celé dve sekundy!

 A už by stačilo

Po dlhej dobe sme si dali doma perličkový kúpeľ :)

A po ňom Niki javil veľký záujem o bábiku :)

"Kúpal som sa, aha aké mám voňavé nožičky ..."

"Aj tvoje nožičky sa mi páčia"

Zaujatý hracím stolíkom na veeeeeľmi dlhú dobu.

Po cvičení ako vždy chvíľku vážny

A o pár sekúnd neskôr ako vždy veselý :)

Nový trend - kočík :)

Nikinko stojí stále častejšie, dokonca sa častejšie odváži vykročiť :)

Objavil ucho! Toľká fascinácia!!!

"Chystám sa nakupovať do Poľska, hlásia tam riadnu zimu. A maminku som zase potešil - pár krôčkov a skoro sa zbláznila :D"

Cestovateľ

Unavený po návrate... nakupovanie je drina!

"Wooooow, to je naozaj moje? Všetko?"

Tak OK :)))

Rozlúštenie hádanky vlastnej duše, pojednanie o láske a jej účinkoch alebo čo je to vlastne to EQ (?)

Asi nikomu nie je pojem emocionálny alebo emočný kvocient (EQ) celkom cudzí. Sama som o ňom v istých súvislostiach párkrát počula a mala som akú-takú predstavu o jeho význame. Teraz som sa však rozhodla trošku "gúgliť" a dozvedieť sa o tom všetko dostupné a známe.
Zo všetkého k čomu som sa dopracovala vyberám podľa mňa to najpodstatnejšie a zrozumiteľné...

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).

Základy emocionálnej inteligencie
Základom emocionálnej inteligencie je päť zvláštnych schopností, ktoré by sa mali podporovať už od detstva: sebavedomie, sebariadenie, sebamotivácia (emocionálne zručnosti) a empatia a angažovanosť (sociálne zručnosti).


Sebavedomie je uvedomovanie si a poznanie vlastných emócií. Ľudia, ktorí si tieto veci dokážu uvedomiť, sú nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny postoj k životu. Či sa nám bude dariť takmer vo všetkom o čo sa snažíme, závisí predovšetkým od toho, ako hľadíme na seba samých. Tí, čo si vážia sami seba, zvyčajne k sebe priťahujú úspech a šťastie a naopak, tí, čo majú nedostatok sebaúcty, bývajú priam namočení v problémoch..
Sebariadenie alebo zvládanie vlastných emócií je podmienené poznaním seba a najmä vlastného citového života. Manažér by mal vedieť ovládať vlastné nálady a pocity tak, aby pod vplyvom stresu (ktorý býva prakticky každodennou súčasťou jeho života) neznervóznel, ale ostal pokojný. Každý by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými citmi, aby sa dokázal ubrániť pred pocitom strachu a aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch. Spoznanie vlastných citov je alfou a omegou emocionálnej inteligencie. Len ten, kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže  svoje city riadiť a prehlbovať.

Sebamotivácia, teda schopnosť motivovať sám seba, by mala byť vlastná každému, kto chce byť úspešný. Znamená to byť usilovný, vytrvalý a vedieť zotrvať pri jednej úlohe aj napriek prípadným neúspechom. Len vysoké IQ z nikoho neurobí výborného študenta, nositeľa Nobelovej ceny alebo aj manažéra. Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť nedbať na porážky.

Empatia je schopnosť vcítiť sa do situácie, resp. citového rozpoloženia iného človeka. To si však vyžaduje najprv akceptovanie a nepotláčanie vlastných citov. Ten, kto má strach z vlastných citov, nedokáže zachytiť a pochopiť ani emocionálne signály iných ľudí. Empatia by mala byť vlastná každému manažérovi, aby vedel s podriadenými efektívne pracovať a usmerňovať ich podľa ich aktuálnej duševnej situácie.

Angažovanosť alebo umenie medziľudských vzťahov je v práci manažéra veľmi potrebné. Každý jeho styk s ľuďmi si vyžaduje sociálne schopnosti – rozhovor pri hľadaní alebo ponúkaní zamestnania, zaobchádzanie so zákazníkmi či riadenie pracovníkov. Takisto je to nevyhnutná vlastnosť k riešeniu konfliktov. 

Ako sa správajú a konajú ľudia s vysokým EQ?

Človek s vysokým EQ...	Čo urobí (a čo by urobil ten s nízkym EQ)
1. Opisuje a označuje svoje pocity, nie ľudí a situácie.	„Som netrpezlivý.“ namiesto „Toto je absurdné.“ „Cítim sa dotknutý a zatrpknutý.“ namiesto „Si necitlivý hlupák!“ „Bojím sa.“ namiesto „Šoféruješ ako idiot!“
2. Rozlišuje medzi názormi a pocitmi.	Názory: „Myslím si, že ...“ namiesto „Mám pocit, že ...“ Pocity: „Cítim sa ...“
3. Berie zodpovednosť za svoje pocity.	„Žiarlim na teba.“ namiesto „Kvôli tebe na teba žiarlim.“
4. Pri rozhodovaní si pomáha svojimi pocitmi.	„Ako sa budem cítiť, keď toto ne/urobím?“
5. Má úctu k pocitom iných ľudí.	Spýta sa: „Ako sa budeš cítiť, keď toto ne/urobím?“
6. Cíti sa povzbudený, nie nahnevaný.	Používajú to, čo iní nazývajú hnevom na to, aby im pomohlo cítiť sa povzbudený niečo urobiť.
7. Potvrdzuje pocity iných ľudí.	Ukazujú empatiu a pochopenie názorov iných ľudí.
8. Snaží sa získať pozitívnu hodnotu z jeho negatívnych pocitov.	Pýtajú sa sami seba / ostatných: „Ako sa cítim/š? Čo by mi/ti pomohlo cítiť sa lepšie?“
9. Neradí, neprikazuje, nekontroluje, nekritizuje, nesúdi a nepoúča ostatných	Uvedomujú si, ako by sa cítili, keby to niekto robil im a preto sa tomu vyhýbajú.
10. Vyhýba sa ľuďom, ktorí   vyvracajú ich názory alebo ich nerešpektujú.	Čo najviac sa snažia spájať iba s ľuďmi, ktorí majú vysoké EQ.

Mám, dovolím si smelo tvrdiť, vo svojom okolí ľudí, ktorých mám rada a ktorí istým spôsobom majú radi mňa. Máme veľa spoločných tém a dokážeme spolu na slušnej úrovni komunikovať. Keďže si máme stále čo povedať a cítime sa spolu fajn , vzniká medzi nami niečo, čo sa nazýva priateľstvo. Mnohé tieto priateľstvá ma však , aj napriek tomu, že som za ne vďačná, v istom význame nenapĺňajú. Čím to je? Pred pár dňami som si popri zabíjaní času kúpila v Panta Rhei jednu knižku. Aj keď jej názov ma najprv odradil- zdal sa mi dosť kontroverzný, po prečítaní si úvodu, som sa rozhodla do nej investovať. Zatiaľ som prečítala len 50 strán, ale už mi stihla dať odpovede na pár otázok. Napísal ju významný fyzioterapeut, ktorý celý svoj život doslova zasvätil začarovaným deťom a ich svetu. Hneď v úvode zoširoka opisuje, prečo boli na ňom jeho pacienti závislí a citovo naviazaní. Tu je vyňatá len najpdostatnejšia veta: "Bolo to preto, že si o nich všetci včetne ich najbližších mysleli ( a často to dávali najavo aj navonok) , že sú buď nenormálni alebo mentálne zaostalí. Z môjho výťahu informácií o EQ ma zaujal posledný desiaty bod príkladu správania sa človeka s vysokým EQ. Podľa ostatných bodov asi nie som schopná posúdiť, či sama patrím k tejto skupine ľudí. Ale vyjadrím sa k tomu poslednému. Ako som už písala v jednom článku- viem sa na človeka veľmi silne citovo naviazať. Ale prečo, to som donedávna nevedela vysvetliť.. alebo prečo práve na toho konkrétneho človeka. Ľudí, ktorých mám naozaj úprimne rada je veľa, ale tí, na ktorých som naviazaná sú aktuálne len dvaja. Jedného  poznám už dosť dobre, má mnoho povahových čŕt a vlastnostní, s ktorými sa nestotožňujem alebo mi priamo vadia; a napriek tomu.... Druhého poznám veľmi krátko a okrem jeho osoby v pracovnej pozícii a pár všeobecne známych faktov alebo toho čo mi o sebe prezradil, o ňom neviem takmer nič; a napriek tomu...Tak čím to je? Z prečítaného som nadobudla presvedčenie, že práve títo dvaja ľudia patria k tým, ktorých hodnota EQ je vyššia s akou sa stretám u ostatných. Tým nechcem povedať, že si myslím, žeby mali moji priatelia nízke EQ. Moje súkromné meranie výšky EQ týchto ľudí úzko súvisí s mojim špeciálnym dieťaťom a mojim vnímaním jeho existencie. Všetci moji blízky a priatelia sú inteligentní a vzdelaní ľudia. A preto často nad vecami uvažujú v racionálnych hladinách. Keď sa pozrú na Nikinka, vidia jednoducho postihnuté dieťa, ktoré nechodí, nerozpráva a mnohé ďalšie veci nerobí tak, ako normálni ľudia. Zároveň však vidia jeho prirodzene pekný vzhľad, úsmev a priateľskú povahu; a tak pre nich nie je také zložité obľúbiť si ho a mať ho rád... aj napriek tomu, že je postihnutý. Napísané okázalejšie: možno si myslia, že je chúďatko hlúpučký ( veď má trvale poškodený mozog), ale má tak trochu aj šťastie, milujúcu maminku a je celkom zlatý, tak prečo nie... Rozdiel v mojom vnímaní jeho osoby je hlavne v tom, že verím v jeho potenciál. Som presvedčená, že je to inteligentný malý človiečik, ktorému len niečo bráni v tom, aby nám to ukázal. Pod to "niečo" spadá fakt, že jeho mozog je skutočne poškodený, ale aj tak trochu mystický pojem- diagnóza. Človek s vysokým IQ by na tieto vety zareagoval čiste racionálne. Možno by ma zavalil množstvom informácii a štatistikami úspešnosti "vyliečených" detí s podobnými alebo rovnakými diagnózami. Zatiaľ čo človek s vysokým EQ je natoľko empatický a chápavý,že aj napriek svojmu nie nízkemu IQ a iracionalite celej problematiky, so mnou začne zdieľať moje presvedčenie. Tomuto presvedčeniu a mojej nepodmienenej láske k Nikinkovi uverí do takej miery, až sa k nemu podľa toho začne správať sám. Pritom si to možno ani nebude do detailov uvedomovať. A potom ho bude mať rád rovnako ako ja - nie NAPRIEK TOMU, že je iný ale PRÁVE PRETO , že je iný! Niki toto správanie dokáže dokonale vycítiť a rozoznať druh lásky, ktorý je mu venovaný. LEN TÝM ľuďom potom ukáže svoju šikovnosť a opätuje lásku. Týmto ľuďom som vďačná viac ako iným, lebo mi pomáhajú rozvíjať Nikinkove schopnosti, a ukazovať tým ostatným, že nie je len postihnuté dieťa, ktoré má právo na život, ale plnohodnotná osobnosť! A mňa navyše robia šťastnejším človekom. Či som na nich naviazaná z dôvodu, aký je uvedený v spomínanom 10. bode príkladov správania ľudí s vysokým EQ, alebo len z dôvodu toho, že mi ich EQ a správanie vyplývajúce z neho mimoriadne imponuje, nechám na posúdenie druhých (celkom by ma to zaujímalo). Vrátim sa však ešte ku knižke, ktorú práve čítam. Jej podstata a hlavná myšlienka autora spočíva v presvedčení, že najlepší liek pre postihnuté deti je láska ich rodičov a ich viera v schopnosti , inteligenciu a potenciál dieťaťa (nech už má porucha dieťaťa akýkoľvek rozsah alebo závažnosť). Toto presvedčenie vzišlo z jeho zdĺhavej štúdie a spolu s tímom najznámejších uznávaných lekárov tej doby z rôznych oblastí od neurochirurgie až po logopédiu, na tom postavil všetky svoje liečebné metódy. Za zmienku pritom stojí, že zaznamenané úspechy neboli zanedbateľné.

Čo je to nuda?

Tak to my nevieme :D
Takto sa občas zvykneme baviť . Nikinkovi sa veľmi páči, keď hrám na klavíri. Celé to má ale jeden zádrhel. Nevieme sa zhodnúť na tom, či mi má aktívne pomáhať alebo nie. On by totiž veľmi rád, vtedy mi tam však zavadzajú jeho snaživé ručičky a tak to potom celé nevyznie akoby malo.No a vo verzii upravenej následkom jeho "pomoci" sa mu to už toľko nepáči. Takže hoci moje odhazovanie jeho paprčiek vyzerá akokoľvek drasticky :D výsledok sa mu páči viac a je potom spokojnejší. Často sa na tom aj smeje a spieva si.Keď trpezlivo skúšam hrať jeho prštekmi nejakú známu detskú pesničku ho toľko nefascinuje. Asi to nemá pre neho tie správne grády a tak ho to veľmi nebaví....



(Odkaz pre bystré pozorovateľské oči, ktoré trápila otázka či nosím hodinky na pravej ruke - nie nenosím. V tomto videu je moja pravá ruka ľavou a ľavá v skutočnosti pravou. Inak povedané- obraz je zrkadlovo obrátený ( takmer vo všetkých videách na našom blogu). Videá upravujem v šikovnom programe na to určenom, ktorý mi okrem otočenia do správneho smeru ( ak je video natáčené na výšku), výrazne ušetrí čas nahrávania videa na portál youtube. Keďže video jeho úpravou stratí kvalitu a tým pádom aj "veľkosť" jeho nahrávanie potom trvá neporovnateľne kratšie.)

Voľný čas v Martine

Trávil Nikinko aj takto
Keď bolo veľmi horúco...



Keď všetci po procedúrach tvrdo zaspali Nikimu ešte ostávala štipka energie. Samému mu ale nebolo tak veselo




A stolík, s ktorým mal Nikinko stále dokola kopu práce. Bol absolútne neúnavný a vytrvalý. Bolo pre mňa úžasné, ako sa s ním dokázal zabaviť. Video je krátke, vedel v tom zotrvať aj pol hodinu...

Ako Niki prežíval rehabilitačný pobyt

Niki sa mal v Martine veľmi dobre. Zvykol si takmer hneď. Jednak je už dosť veľký a tiež si myslím, že si to tam už pamätá.
Rehabilitáciu znášal dobre a voľný čas trávil tiež pestro a veselo. Ani chvíľku sa nestihol nudiť a hlavne bol veľmi spokojný.
Fotky povedia viac :)

Všetkým ukázal ako vie krásne sám papať- navyše sa zdokonaľuje

Vonku bolo primoc teplé počasie ale keď bolo prijateľne prechádzali sme sa po pešej zóne. Nikinka tam magicky priťahovali tieto stĺpiky, všetky ich bolo treba vyobjímať :D

Rozhodli sme sa kúpiť deťom bazénik, nech sa von poobede aspoň trochu schladia

V herni mal vždy Niki plné ruky práce. Mňa akosi vôbec nepotreboval, absolútne si ma nevšímal. Veď ja som neprotestovala, aspoň som si oddýchla :) Zabavil sa úplne so všetkým, ale najviac sa mu páčil tento hrací stolík.

Ale aj ostatné hračky boli fajn :)

Keď chcel niečo dočiahnuť predviedol mi svoju samostatnosť! Potvora! A potom sa ma pani doktorka pri vyšetrení opýta ako mi dáva najavo, keď chce niečo čo nie je v jeho dosahu. No nijako ide si za tým aj "cez mŕtvoly" !

V loptičkách so Zuzkou. Chcel aby mu trošku pomohla vstať. Zuzi sa ale nechala stiahnuť a tak sa tam potom spolu váľali :D

Anjelik a slniečko

Po cvičení- ešte sekundu nahnevaný

Už sme docvičili?

Fakt??? :)

Tak supeeeer

Cmuk tomu krásavcovi naproti :D

Zamyslený- prečo robí všetko tak ako ja

Obľúbená poloha

Večer sa v kúpeli zabával zápasmi so sprchovou hadicou

No a potom neodpusť mu hneď všetko!

Tu bol smutný, nechcela som mu čosi dovoliť

Niki skúmajúc útroby lampy "vypočúvačky" :D

Výnimočne mal chuť skúsiť papať lyžicou

Pri perličkovom kúpeli nechcel ležať a relaxovať

Takto to bola väčšia sranda

Pár veľavravných so Zuzu v guličkovom bazéne :D

Posledná fotka vznikla v poslednú noc nášho pobytu. Môj žabiak takto spal roztiahnutý cez obe postele a maminka ľahli si kam chceš :D  Spával tak každý večer, kým som neprišla k nemu ale táto poloha ma špeciálne zaujala a pobavila. Nezvykne totiž spávať na chrbátiku, je to pre neho nejaká strašidelná mimoriadne neobľúbená poloha. A pobavilo ma to preto, lebo mi to pripomenulo polohu v akej býva najčastejšie zobrazovaný Ježiško v jasličkách :D Bol taký úžasný, spal výnimočne nepohnute a kľudne, pozerala som vtedy naňho ešte pol hodinu, napĺňalo ma to kľudom. Anjelik , moje "jezuliatko" Nikuliatko! Bolo mi tak ľúto ho vtedy vyrušiť, že som sa na tú poslednú noc uskromnila s "pľacom" na spanie.

Pobyt nám priniesol veľa pekných chvíľ, aj drobné zlepšenie Nikinkovho stavu. Nič prevratné, ale počas dňa pozorujem rovnejší chrbátik a pri chôdzi lepšiu stabilitu.
Ja som sa zas naučila cvičiť a verím v nejaký ten prínos toho celého ( po minulom pobyte som bola skôr skeptická) a tak sa budeme ďalej snažiť doma ako je len v našich silách....