Grimaskáč (255/365)

Dnes hádzal Niki  neskutočné ksichty :D
Jedno zo znamení, že jednodňová choroba je snáď fuč.
Hneď ráno sršal dobrou náladou

Uľavilo sa mi, naozaj! Vidieť včera to bezvládne, slabé , s chorobou bojujúce, unavené telíčko ma nanovo vyľakalo .

Túžim ho vidieť takéhoto šťastného stále :)

Nevoľnosť? (254/365)

Alebo vírus? Nech to bolo čokoľvek, dúfam, že sa to už nevráti a Nikinko bude zas spokojný a veselý

Darčeky (253/365)

Z nášho vraj oddychového pobytu (´vraj´ preto, že keď si pomyslím aký sme mali každodenný program o oddychu sa veľmi vravieť nedalo :D ) sme si priniesli veľa, veľa spomienkových darčekov.
Maminka sa najviac potešila kľúčenke Aktívneho vozíka a tiež šálke, z ktorej káva chutí mimoriadne :)
Niki zas neprekvapil svojimi záľubami, mami hneď vedela, že tomuto slonovi sa veľmi poteší :) Dostal ho ako prekvapenie až doma

Poradil si s ním presne tak, ako som predpokladala :D Chobot je nepochybne No. 1!

Ďakujeme!

Dobrého je vždy málo (252/365)

Preto sa náš pobyt tak rýchlo skončil. Ale nebolo nám smutno. Naopak už teraz sa tešíme na ďalšiu príležitosť vidieť sa. Aj keď priznám sa - pri rozlúčke s niektorými ľuďmi  som sa snažila prehltnúť tú veľkú hrču v hrdle. Je zvláštne koľko vecí nás spája, a napriek tomu, že sa poznáme relatívne krátko, máme k sebe tak blízko. Ďakujem úplne všetkým, osobitne ale mojej Lucinke za to, že bola taká zlatá a pomáhala mi. No a tiež Mirke, Stankovi , Silvinke, Mirovi, Aničke, Matúšovi, Frenkymu, Katuške, Peťkovi, Zuzkám; a Bohu za to, že nám doprial túto krásnu dovolenku.

Fotku na tento deň nemám. Nieže by za tento deň žiadna nevznikla, ale žiadala sa mi tu taká, ktorá nejakým nedopatrením ešte vzniknúť nestihla :( Dúfam len, že v dohľadnej dobe bude na ňu príležitosť.
Katka, čakám ťa na tú kávu :)

Ide, ide vláčik... ide, ide vlak! (251/365)

A vy milé deti, poďte nasadať.... a nielen deti, ale aj dospelí. Všetci tí, ktorí nám pripravili celodenný výlet do skanzenu Vydrovo, všetci tí, ktorí ho s nami aktívne trávili, užívali si s nami veselý, pestrý a zas hlavne horúci deň. Chuť gulášu, atmosféru prvého stretnutia (zdravím Ivetku s Katuškou) , zaujímavé činnosti, ktoré sme viacerí mali možnosť vyskúšať si vôbec prvýkrát, klobásky a špekačky, prechádzku, a počas toho všetkého dobrú náladu a pocit súdržnosti.

Nikimu sa vo vláčiku veľmi páčilo. Takmer celý čas pozorne sledoval cestu a zjavne to všetko veľmi intenzívne v hlavičke spracúval.

No a na záver už len neskutočná únava a znovu moje poďakovanie za ďalší krásny deň!

Plavec- jazdec (250/365)

Už z názvu je jasné ako sme trávili tento deň.
Program sme mali taký bohatý, že toho bolo kým sme šli večer spať samozrejme oveľa viac, ale práve toto bolo to, čo Nikiho najviac potešilo, to čo má rád, a to čo mu navyše pomáha.
Hneď doobeda sme si šli všetci spolu zaplávať. Ešte raz ďakujem Katuške, že nám to so svojimi pomocníkmi tak šikovne vybavila.

Poobede nás zas všetkých prekvapil príchod koníkov, ktoré s nami na radosť hlavne detí ostali 2,5 hodiny. Nikinko sa previezol dvakrát. Aj s maminkou, keďže sa stále odmieta držať koníka. Prvýkrát sa dokonca stalo, že na koníku klusal. Bála som sa čo na to ´povie´. Bolo zjavné, že sa mu to veľmi páčilo- reagoval úžasným smiechom a najradšej by z koníka nezišiel ani dole.

Bol to ďalší krásny deň strávený s úžasnými ľuďmi, na ktorý budeme dlho spomínať. Pretože bez tých ľudí, by ani tieto zážitky neboli také nezabudnuteľné.

Jaskyniari (249/365)

Tak priznám sa, že by mi ani vo sne nenapadlo, že sa ešte niekedy s Nikinkom dostaneme do nejakej jaskyne. Prvýkrát bol Niki v jednej minulý rok v júli. Niki bol už vtedy dosť veľký a ťažký a pri spomienke, ako ho môj brat nosil v turistickom nosiči sa aj ja, aj teraz spotím.
Tu sme sa naopak potiť nemuseli, Bystrianska jaskyňa nám poskytla v rekordne teplých horúčavách príjemné schladenie, a relatívna bezbariérovosť nás prekvapila. Relatívna preto, že tam bolo pár úsekov, kde to malé kolieska nezvládali, ale ak na kočík, či vozík pripadali dvaja ľudia hravo tých pár prekážok v podobe pár schodíkov prekonali.

Prehliadková trasa trvá cca. 3/4 hodiny, čo je aj vzhľadom na výdrž malých detí alebo neprekročenia hranice prechladnutia u sediacich na vozíku či kočíku, myslím si ideálny čas.
Ak môžem pridať ešte svoju osobnú kritickú recenziu- nepáčil sa mi prístup pracovníčky, ktorá svoje arogantné povýšenecké správanie na záver stroho ospravedlnila vetičkou " ja som tu len zamestnanec" . Ale žiaľ, takto sa asi robí cestovných ruch na Slovensku. (holt preto tak prekvitá :( )

Presuny (248/365)

V našom výletnom režime bolo ďalej na programe Krpáčovo- oddychový pobyt, ktorý sme sa po minuloročných zážitkoch rozhodli absolvovať znovu. Počasie nás prekvapilo extrémnymi teplotami zrovna v deň nášho presunu. S radom vopred premyslených opatrení, častými prestávkami, výdatným ochladzovaním a Božou pomocou sme túto cestu absolvovali bez ujmy, záchvatov a dokonca aj s dobrou náladou.
Čaká nás hŕstka plných, náročných, ale hlavne verím, že krásne prežitých dní.

Chlapi (247/365)

Naša večná starosť, nervy a korenie života. Ale občas aj pohladenie pre oko :D

Prehliadka Detvy :) (246/365)

Niekde medzičasom sme sa vrámci našej dovolenky stihli presunúť z krásnej južnej destinácie do rýdzo stredoslovenského kraja. Opustili sme našich milovaných, aby sme videli ďalších milovaných :)

Pravidlo (245/365)

Spomenula som si na jedno z pravidiel Projektu 365- aspoň raz za mesiac zaradiť fotku seba. Nie veľmi som sa síce stotožnila s týmto pravidlom, ale malá zmena za to stojí.
Mami je ostrihaná :)

Ďakujem Dianka :)

Rehabilitácia na veselú nôtu (244/365)

Skúšali ste niekedy trampolínu? Lepšej rehabilitácie niet. Precvičili sme tuším aj svaly vlasov, zubov, nechtov, očných viečok a uší :D :D :D A hlavne bránicu ... Pár minút Nikinkovi úplne stačilo a maminke ani nevravím!

Najprv sme si zaskákali po stojačky.

To sme ale dlho nevydržali.

Niki mal čo robiť aj v sede. Skákala vtedy len mami a Nikinkovi dalo poriadne zabrať udržať sa. Snažil sa čo mu sily stačili, ale nakoniec jeho snahu ukončil neudržateľný záchvat smiechu

Doskákania :D

Veľkýýýý! (243/365)

Aké je to neuveriteľné... môj malý chlapček je už taký veľký! Uvedomila som si to za posledné dni akosi intenzívnejšie. Hlavne vo chvíľach keď moje prerastené bábätko "opatrovalo" svojho kamaráta.

Jedlo (242/365)

Jedlo je večná motivácia, lákadlo, proste niečo, pre čo sa oplatí podávať výkony!

Napríklad aj také mierne horolezecké

Vrabčeky na drôte? (241/365)

Podľa toho posedu je na prvý pohľad  zrejmé kto je vrabček a kto vrabčuľky :D

Nový kamarát (240/365)

Nezabudnúť to najdôležitejšie (239/365)

Bolo naše heslo pri nedeľnom balení. Nikinko to poňal po svojom a pomohol mi zbaliť najdôležitejšie :D

Máme radi lavičky (238/365)

Aj keď Nikinkova "batéria" rozširuje svoju kapacitu a chodiť vonku vydrží ešte o čosi dlhšie ako donedávna; aj tak naňho podchvíľou prudko doľahne únava a potrebuje si sadnúť a aspoň chvíľku oddýchnuť. Zvlášť ak viem, že sa budeme prechádzať len vrámci nášho krásneho sídliska , kočík von brať ani nezvyknem. A preto máme radi lavičky :)

Proste červené auto! (237/365)

Lekcie dvorenia (236/365)

Tento nenápadne vyzerajúci 106cm vysoký chlapík poskytne v prípade záujmu lekcie dvorenia  dámam, či slečnám každého veku. Hoci na to nevyzerá, je v tom absolútny majster. Zvláda to so svojou klasickou dávkou flegmatizmu a bez slov. So zvodným úsmevom, a výrazom kultivovaného , inteligentného a rozhľadného mladého muža. Naučí vás ako byť vnímavý, citlivý, jemný. Jeho distingvovaný prejav na každú hlboko zapôsobí, a preto nečudo rýchlo dôjde aj na intímnejšie záležítosti. Ale techniku bozkávania prenecháme inej lekcii :D

Augustový október (či november?) (235/365)

Prázdniny vrcholia, tohtoročný august ale ničím nepripomína leto. Zvlášť tento deň nás nemilo prekvapil teplotami, ktoré by boli príznačné skôr pre október. Tie nočné skôr november v plnom prúde. Predpovede, ktoré sľubovali na nočné hodiny mráz sa podľa všetkého vyplnili.
Na prechádzku sme si vybrali najteplejšiu časť dňa.
No aj tak...

Proste letný outfit :( Boli sme radi, keď sme boli znovu doma v teple!

Salón u prekvapivej Veroniky (234/365)

Nikimu sa nejako rozbujnela hriva. Dlhšiu dobu sme sa nejako nevedeli dostať ku kaderníčke, k jedinej, ktorú sme v našom meste našli ochotnú a schopnú ostrihať moje večne metajúce sa dieťa. Dvakrát sme sa tam dokonca dostali, no moc sme nepochodili. Buď sme sa jej vôbec nezmestili do programu alebo by sme museli dlhšiu dobu čakať, čo by bol pre Nikiho samo o sebe náročný zaberák; a následné strihanie by sme už určite nezvládli.
Tak som sa rozhodla, že pokým sa tam dostaneme, pristrihnem mu pierko aspoň trochu sama.
Po prvých pár "ufiknutých" trsoch vlasov vo mne prekvapivo narastalo sebavedomie a pohľad mi vravel, že ešte tu, ešte tu, a tam a párkrát tu a bude to OK.
Aj bolo. Myslím, že díte vyzerá ako človek, nezavadzia mu už toľko vlasov padajúcich do očiek a zakrývajúcich uši.

Mal by nejaký odvážlivec záujem o služby? Objednávky prijímam mailom :D

Takmer korunovaný (233/365)

Po príchode z pár dňovej ´dovolenky´ bol Nikinko doma chvíľu obletovaný. Snáď im všetkým chýbal... nečudovala by som sa- jeho jedinečné rituály sú krásne a plné dobíjajúcej lásky a nehy. V tomto štádiu by som to bez neho neprežila ani deň.

Doma si to Niki od začiatku užíval. Každý mal pre neho pripravenú náruč a plno božtekov. A starký mu na chvíľku poskytol aj takýto trón

Potencionálny panovník sa musí tváriť vážne, aby mal rešpekt.
Ale radosť je holt radosť! :)

Nájdený nádejný? (239/365)

 Nikinko si ho našiel sám- nádejného ocka nebodaj? :D
Povedzme si úprimne- Nikinkovi netreba veľa, aby si človeka obľúbil. Stačí, že sa mu párkrát prihovorí, nechá si obchytať tvár, poťahať trochu vlasy a milo, jemne a trpezlivo s ním komunikuje. No niektorí ľudía majú aj niečo viac. Niečo, čo neviem pomenovať, ale Nikiho to zjavne priťahuje. Mám pocit, že rozpozná a vycíti vnútorný pokoj. Takým ľuďom potom prejavuje sympatie oveľa intenzívnejšie a očividnejšie.
A tak si môj synak našiel svoju obeť :) No len uzrite tú lásku na prvý, druhý ale aj tretí pohľad :D

Ešte trochu potrénujeme a snáď sa raz synakovi podarí nájsť aj ešte neobsadeného "ocka" . Tomuto ockovi a jeho krásnej rodinke zatiaľ prajeme hlavne zdravie, požehnanie a nech je im priehrštiami dopriate všetko, čo by im mohlo kedy zachýbať!

Každý si nájde to svoje (238/365)

Aj napriek cudziemu prostrediu, početnej hŕstke cudzích ľudí, veľkému chaosu a hluku, a možno aj malému neporiadku v hlavičke. To svoje, niečo, čo bezpečne pozná, má rád, a dáva mu pocit istoty :D

Alebo rozprávka o prijatí. O takom ozajstnom, pri ktorom má človek z druhých ľudí pocit, že tam skutočne patrí. Ďakujeme všetkým za nádherný  ´gulášový´ deň.

A ako terén občas aj zvládame (237/365)

Dokonca s úsmevom

Ako (ne)zdolávame terén (236/365)

Udržať si stabilitu a pevný krok nemusí byť pre každého také jednoduché, akoby sa mohlo zdať. Menšia nerovnosť v teréne (hrbolček, jamka, pevnejší trst trávy, mierne klesajúci či stúpajúci kopček) dokáže Nikimu ešte stále vziať pevnú pôdu z pod nôh. Ale s tréningom to nevzdávame a dúfam, že pre nás takéto prirodzené prekážky raz prestanú byť prekážkami.

Užiť si jazdu (235/365)

To Niki dokáže! V "novom" aute o to viac. Dočahovať rôzne gombíčky a páčky,  mať iný výhľad ako z toho svojho. To je predsa niečo, čo sa nezažíva každý deň :)

Keď chýba vôľa (234/365)

Je všetka maminkina snaha márna.

Rozprávkový mejdan (233/365)

Dnešný večer patril Nikinkovi , Lucke a rozprávkam. V knižkách aj na obrazovke. Netrval dlho, ale verím, že Nikinko si ho aj tak užil. Už len preto, že tá večne otravná maminka na chvíľku zmizla.
Ani maminka nebola proti. Presnejšie, voľný večer sa mi tak zapáčil, že si ho asi budem robiť častejšie :) Hoci by som sa len mala schovať s knižkou do kúta. Takže milá rodinka - teš sa na pestré večery s Nikinkom :)