Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

štvrtok 11. augusta 2011

Salón u prekvapivej Veroniky (234/365)

Nikimu sa nejako rozbujnela hriva. Dlhšiu dobu sme sa nejako nevedeli dostať ku kaderníčke, k jedinej, ktorú sme v našom meste našli ochotnú a schopnú ostrihať moje večne metajúce sa dieťa. Dvakrát sme sa tam dokonca dostali, no moc sme nepochodili. Buď sme sa jej vôbec nezmestili do programu alebo by sme museli dlhšiu dobu čakať, čo by bol pre Nikiho samo o sebe náročný zaberák; a následné strihanie by sme už určite nezvládli.
Tak som sa rozhodla, že pokým sa tam dostaneme, pristrihnem mu pierko aspoň trochu sama.
Po prvých pár "ufiknutých" trsoch vlasov vo mne prekvapivo narastalo sebavedomie a pohľad mi vravel, že ešte tu, ešte tu, a tam a párkrát tu a bude to OK.
Aj bolo. Myslím, že díte vyzerá ako človek, nezavadzia mu už toľko vlasov padajúcich do očiek a zakrývajúcich uši.

Mal by nejaký odvážlivec záujem o služby? Objednávky prijímam mailom :D

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára