Preto sa náš pobyt tak rýchlo skončil. Ale nebolo nám smutno. Naopak už teraz sa tešíme na ďalšiu príležitosť vidieť sa. Aj keď priznám sa - pri rozlúčke s niektorými ľuďmi som sa snažila prehltnúť tú veľkú hrču v hrdle. Je zvláštne koľko vecí nás spája, a napriek tomu, že sa poznáme relatívne krátko, máme k sebe tak blízko. Ďakujem úplne všetkým, osobitne ale mojej Lucinke za to, že bola taká zlatá a pomáhala mi. No a tiež Mirke, Stankovi , Silvinke, Mirovi, Aničke, Matúšovi, Frenkymu, Katuške, Peťkovi, Zuzkám; a Bohu za to, že nám doprial túto krásnu dovolenku.
Fotku na tento deň nemám. Nieže by za tento deň žiadna nevznikla, ale žiadala sa mi tu taká, ktorá nejakým nedopatrením ešte vzniknúť nestihla :( Dúfam len, že v dohľadnej dobe bude na ňu príležitosť.
Katka, čakám ťa na tú kávu :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára