Niki sa mal v Martine veľmi dobre. Zvykol si takmer hneď. Jednak je už dosť veľký a tiež si myslím, že si to tam už pamätá.
Rehabilitáciu znášal dobre a voľný čas trávil tiež pestro a veselo. Ani chvíľku sa nestihol nudiť a hlavne bol veľmi spokojný.
Fotky povedia viac :)
Všetkým ukázal ako vie krásne sám papať- navyše sa zdokonaľuje
Vonku bolo primoc teplé počasie ale keď bolo prijateľne prechádzali sme sa po pešej zóne. Nikinka tam magicky priťahovali tieto stĺpiky, všetky ich bolo treba vyobjímať :D
Rozhodli sme sa kúpiť deťom bazénik, nech sa von poobede aspoň trochu schladia
V herni mal vždy Niki plné ruky práce. Mňa akosi vôbec nepotreboval, absolútne si ma nevšímal. Veď ja som neprotestovala, aspoň som si oddýchla :) Zabavil sa úplne so všetkým, ale najviac sa mu páčil tento hrací stolík.
Ale aj ostatné hračky boli fajn :)
Keď chcel niečo dočiahnuť predviedol mi svoju samostatnosť! Potvora! A potom sa ma pani doktorka pri vyšetrení opýta ako mi dáva najavo, keď chce niečo čo nie je v jeho dosahu. No nijako ide si za tým aj "cez mŕtvoly" !
V loptičkách so Zuzkou. Chcel aby mu trošku pomohla vstať. Zuzi sa ale nechala stiahnuť a tak sa tam potom spolu váľali :D
Anjelik a slniečko
Po cvičení- ešte sekundu nahnevaný
Už sme docvičili?
Fakt??? :)
Tak supeeeer
Cmuk tomu krásavcovi naproti :D
Zamyslený- prečo robí všetko tak ako ja
Obľúbená poloha
Večer sa v kúpeli zabával zápasmi so sprchovou hadicou
No a potom neodpusť mu hneď všetko!
Tu bol smutný, nechcela som mu čosi dovoliť
Niki skúmajúc útroby lampy "vypočúvačky" :D
Výnimočne mal chuť skúsiť papať lyžicou
Pri perličkovom kúpeli nechcel ležať a relaxovať
Takto to bola väčšia sranda
Pár veľavravných so Zuzu v guličkovom bazéne :D
Posledná fotka vznikla v poslednú noc nášho pobytu. Môj žabiak takto spal roztiahnutý cez obe postele a maminka ľahli si kam chceš :D Spával tak každý večer, kým som neprišla k nemu ale táto poloha ma špeciálne zaujala a pobavila. Nezvykne totiž spávať na chrbátiku, je to pre neho nejaká strašidelná mimoriadne neobľúbená poloha. A pobavilo ma to preto, lebo mi to pripomenulo polohu v akej býva najčastejšie zobrazovaný Ježiško v jasličkách :D Bol taký úžasný, spal výnimočne nepohnute a kľudne, pozerala som vtedy naňho ešte pol hodinu, napĺňalo ma to kľudom. Anjelik , moje "jezuliatko" Nikuliatko! Bolo mi tak ľúto ho vtedy vyrušiť, že som sa na tú poslednú noc uskromnila s "pľacom" na spanie.
Pobyt nám priniesol veľa pekných chvíľ, aj drobné zlepšenie Nikinkovho stavu. Nič prevratné, ale počas dňa pozorujem rovnejší chrbátik a pri chôdzi lepšiu stabilitu.
Ja som sa zas naučila cvičiť a verím v nejaký ten prínos toho celého ( po minulom pobyte som bola skôr skeptická) a tak sa budeme ďalej snažiť doma ako je len v našich silách....
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára