Jún - (posledná dekáda)

Posledné júnové dni boli v znamení zlepšenia počasia. Aj Niki nabral trochu silu, a tak sme sa chodili často von prechádzať. Nikinko ale vydrží kráčať len tam kam chce on. A tak , keď chcem ísť s ním von peši nesmieme mať žiadny cieľ. Respektíve cieľom sa nám stane to, čo si on práve vyberie. A tak to niekedy vyzerá aj tak, že okrem okukovania poštových schránok párkrát zídeme a zas vyjdeme po schodoch. Musím poznamenať, že Niki sa zlepšuje aj na schodoch. Asi preto, že ho tak bavia . Hlavne smerom nadol mu to donedávna veľmi nešlo. Nechápal, že keď jednou nožičkou nakročí dopredu tú druhú zatiaľ musí zohnúť v kolienku. Smerom nahor zas prezmenu potrebuje na pomoc už len jednu moju ruku.

Tak pár fotiek z našej prechádzky a tiež schodolezeckých schopností :)

Milované schránky :D

Aj táto ohavná konštrukcia určená na prášenie kobercov sa mu veľmi páčila, niekoľkokrát ju obišiel dokola a keby som ho neodtiahla snáď by sme sa tam ešte krútili

Po schodoch, po schodoch.....

Boli sme sa dať ostrihať u tety kaderníčky, bolo tam veeeeeeeľa schodov, ale zvládol ich všetky po svojich, nahor aj nadol :)

Keď zbadal lavičku a ľudí sediacich na nej a čakajúcich na autobus, rozhodol sa čakať s nimi :-D

A potom, keď autubus prišiel Niki doň chcel nastúpiť ako väčšina čakajúcich ľudí. Nechápal prečo nemôže a tak sme ho aspoň "pohladkali" .

Tam kam chodia všetci peši a veľa ľudí číta :) Niki na tom nie je inak...

Pri ďalšej z našich prechádzok alebo čakanie na výťah je nuda

Vonku sa mu zapáčila preliezka ... alebo skôr to aké opičky pri nej maminka robila(?)

Zlatý klinec večera - no čo je lepšie ako veselý kúpeľ

Pri svojej zvedavosti sa trošku zasekol pod stolom. Keďže sa ešte nenaučil cúvať- teda robiť kroky dozadu, nevedel odtiaľ vyliezť. Ja som si ho všimla až vo chvílí, keď už na mňa kričal o pomoc. Ale toto som ešte musela zdokumentovať :-D

Tu sa dlhšiu dobu odhodlával vykročiť ku mne, nakoniec to ale zbabelo obišiel držajúc sa okolitých predmetov (ako vidno na videu z predchádzajúceho príspevku)

Posledný júnový víkend sme si stihli vyjsť trochu na výlet. Počasie bolo fajn, príjemne, ale nie príliš teplo. Za cieľ sme si vybrali Zuberec- múzeum oravskej dediny. Je tam nádherne, ticho, kľud, čistá príroda, trošku histórie. Celkom sme si to užili, videli kopu zaujímavých a očarujúco jednoduchých vecí. A keď  to celé spojiím s faktom, že sa tam v pohode dalo chodiť s kočíkom a vstupné Nikinka aj mňa stálo dokopy 0,50€ (po zľave na preukaz ŤZP-S) dala som si záväzok, že sa tam čoskoro vrátime znovu :)
Fotila som strašne veľa, týchto pár fotiek je len zlomok zo všetkých. To najkrajšie si treba ísť pozrieť osobne ;-)