Predĺžený víkend s Evkami :)

Vo štvrtok k nám prišli naše kamošky Evky. Moc sme sa na ne tešili a aspoň raz nám to vyšlo podľa predstáv a plánovania. Počasie bolo super a tak sme si každý deň dosýta užili. Doobeda sme si niečo chutné navarili a poobedia sme trávili výletíkmi a prechádzkami.
Hneď, keď sme ich vyzdvihli na stanici sme si to namierili ku koníkom ako každý štvrtok. Nikinko trhol svoj osobný rekord a vydržal na ňom hodinu.
Na záver sa trochu povozila aj malá Evka s našou Luckou. Myslím, že všetci boli spokojní.

Každý večer Lucka čítala knižku :)

  Niki sa rád dotýka ľuďom tvárí. Je to taký jeho prejav náklonnosti a sympatií, ale tiež chvíľka ktorú pravidelne potrebuje pre svoju spokojnosť. V "našom svete" je to hádam niečo ako pohladenie.
Evička je zas veľmi vnímavé a bystré malé dievčatko. Často si ju všimnem ako so zatajeným dychom pozoruje Nikinka, a mňa a ostatných ako sa k nemu správajú. Nie som si istá, či presne chápe Nikinkovu "inakosť" ale evidentne sa o to aspoň snaží. Pretože naše správanie k nemu dokáže potom do detailu okopírovať.  Je to veľmi milé a bolo mi pri istých situáciách doplaču od dojatia. Možno takto nejako by to vyzeralo, keby mal Niki súrodenca. Evička sa k nemu sklonila a s patričnou serióznosťou si od neho nechala obchytkávať tváričku. Nikinko bol ako vidno veľmi šťastný :)

Na druhý deň poobede sme sa boli poriadne vyblbnúť v našom aquaparku. Najviac času sme strávili asi na tobogánoch. Deťom sa to ohromne páčilo! Keď sme odtiaľ po 3 hodinách odchádzali, bola som riadne zničená- otlčená, unavená z neustáleho nosenia dieťaťa po schodoch hore k tobogánu. Ale stálo to zato, Niki bol taký šťastný :)))  Musím tu poďakovať Lucinke, v ten deň mi s ním veľmi pomohla.Chcela by som mať niekedy jej energetickú zásobu.

V ten večer sme sa ešte vybrali do mesta na prechádzku, pizzu, zmrzku a tak. Mne osobne sa moc nechcelo, ale premohla som sa a dobre som spravila- zas som sa trochu viac uvoľnila a zregenerovala dušu.
Evičke sme požičali kočík, lebo po plávaní jej nevládali nožičky (ani sa nečudujem)

Posledné z našich spoločne strávených popoludní som splnila svoj záväzok, a tak sme si spravili výlet do Zuberca. Fotiek veľa nevzniklo. Ja osobne som tam viac oddychovala ako minule a tak som si to užila. Evkám sa hádam tiež páčilo :) Nikinkovi som tam kúpila malú drevenú hrkálku,krásne pestro pomaľovanú. Niečo ako rumba gule, ale v menšom vydaní. Myslím, že som trafila do čierneho - vie sa s ňou krásne zabaviť. Hlavne v aute pri počúvaní hudby, mám pocit, že sa dokonca dosť triafa do rytmu :)
A objavili sme tam niečo k čomu sme minule nedošli- veľké mlynské koleso.

 
Nikinkovi sa páčilo naň pozerať. To že sa neustále krútilo ho nejakým spôsobom hypnotizovalo, a čľupkajúca voda je dlhodobo najfascinujúcejšia vec, takže nebolo o čom :)

V nedeľu sme sa už len pohrali doma a krátko po obede som odviezla Evky ku autubusu. Aj keď sme boli spolu krátko , viac sme si to užiť asi nemohli :) Bolo nám spolu super. Ďakujeme za návštevu aj za krásne chvíľky. Niki bol veľmi spokojný.A to je  pre mňa dôležité.