pondelok 14. februára 2011
nedeľa 13. februára 2011
Mami, chcem piť! (65/365)
Niki je veľký jedák,jedlo je pre neho záujem, koníček,priam pasia. Občas pri jedení pôsobí ako kyselina prezlečená za dieťa :D
No o pití sa to už povedať nedá :( Pitný režim bol v našom podaní donedávna "pol biedy". Jedného dňa som sa ale rozhodla, že treba trochu pritvrdiť. A tak som zaviedla systém "nasilu".
Zo začiatku to šlo veľmi ťažko. Každú hodinu som dieťa nekompromisne vyvalila do polohy ležmo, chytila ruky a nohy všetkým čím to šlo a pomaly liala do dieťaťa čaj, vodu alebo inú tekutú požívatinu v množstve aspoň pol deci. Tých päťdesiat mililitrov sa v niektorých momentoch zdalo ako keby to boli aspoň dva litre. Často to šlo po kvapkách a za výdatného revu až ryku.
Postupne sme sa úspešne prepracovali k dávke cca. deci v menej častých časových intervaloch a k vytúženej prekročenej hranici litra vypitých tekutín denne. V duchu som jasala. Aj keď to šlo stále s revom a výjavmi, ktoré z pohľadu nezaujatých mohli vyzerať ako kruté týranie....
ALE po pár týždňoch násilného "zalievania" organizmu,si to malé telíčko na svoju dávku evidentne zvyklo.
A posledných pár dní si aj rozumček našiel svoj spôsob ako si vypýtať piť :)
Robí to spôsobom veľmi nápadným, jednoznačným a neprehliadnuteľným. Všimla som si dokonca, že aj keď nemá fľaštičku hneď na dosah, alebo na dohľad, cielene ju v izbe hľadá!
Takže, na zdravie priatelia :)
No o pití sa to už povedať nedá :( Pitný režim bol v našom podaní donedávna "pol biedy". Jedného dňa som sa ale rozhodla, že treba trochu pritvrdiť. A tak som zaviedla systém "nasilu".
Zo začiatku to šlo veľmi ťažko. Každú hodinu som dieťa nekompromisne vyvalila do polohy ležmo, chytila ruky a nohy všetkým čím to šlo a pomaly liala do dieťaťa čaj, vodu alebo inú tekutú požívatinu v množstve aspoň pol deci. Tých päťdesiat mililitrov sa v niektorých momentoch zdalo ako keby to boli aspoň dva litre. Často to šlo po kvapkách a za výdatného revu až ryku.
Postupne sme sa úspešne prepracovali k dávke cca. deci v menej častých časových intervaloch a k vytúženej prekročenej hranici litra vypitých tekutín denne. V duchu som jasala. Aj keď to šlo stále s revom a výjavmi, ktoré z pohľadu nezaujatých mohli vyzerať ako kruté týranie....
ALE po pár týždňoch násilného "zalievania" organizmu,si to malé telíčko na svoju dávku evidentne zvyklo.
A posledných pár dní si aj rozumček našiel svoj spôsob ako si vypýtať piť :)
Robí to spôsobom veľmi nápadným, jednoznačným a neprehliadnuteľným. Všimla som si dokonca, že aj keď nemá fľaštičku hneď na dosah, alebo na dohľad, cielene ju v izbe hľadá!
Takže, na zdravie priatelia :)
piatok 11. februára 2011
Na nohách.... (63/365)
... sme dnešok strávili skoro celý
Niki naberá silu a ja mám z toho ohromnú radosť. Okrem toho skúša aj nové kúsky.
Dnes sa mu podarilo čupnúť si a znovu sa postaviť bez opory! A tak som sa rozhodla ho nejako motivovať do ďalšieho tréningu.
Aj keď jeho následné podrepy už boli len také polovičné, spravil ich viac než 20 a to je už slušný tréning
Predsa len je to Nikinkova nová zdatnosť a dnešok prvý deň zoznámenia sa s ňou.
A navyše je to poriadna drina, ale keď sa k tomu pridajú stále tak obľúbené tyčinky ide to hneď ľahšie
Niki naberá silu a ja mám z toho ohromnú radosť. Okrem toho skúša aj nové kúsky.
Dnes sa mu podarilo čupnúť si a znovu sa postaviť bez opory! A tak som sa rozhodla ho nejako motivovať do ďalšieho tréningu.
Aj keď jeho následné podrepy už boli len také polovičné, spravil ich viac než 20 a to je už slušný tréning
Predsa len je to Nikinkova nová zdatnosť a dnešok prvý deň zoznámenia sa s ňou.
streda 9. februára 2011
Slniečko (61/365)
Dnes vytiahlo von aj nás.
Jar už na nás spoza rohu žmurká svojim zubatým slniečkovým úsmevom, a ja mám z toho ohromnú radosť... len keby to tak chcelo už ostať :(
Výnimočne sme dnes nemali nič na pláne a tak sme sa vybrali von len tak- na prechádzku okolo domu.
Niki bol veľmi zlatý, a moc moc sa snažil.
Z celej prechádzky mal najväčší zážitok z veľkého auta.
Pritiahlo ho celkom k sebe z druhej strany cesty :D Pozeral naň s údivom ale aj rešpektom. Nakoniec sa predsa len odvážil a prišiel až blízko k nemu, obchytal obrovské pneumatiky, poobdivoval celú tú špinavú krásu a potom sa mi ho podarilo miernym nátlakom odtiahnuť zas na druhú stranu cesty na chodník :)
Celkovo bol dnes krásny deň, Nikinko bol kľudný, spokojný, trpezlivý a čo ma veľmi potešilo- poobede nemal záchvaty! Od nášho príchodu z nemocnice v úvode tohto roka sú totiž na dennom poriadku :( Žeby mu dnes tak prospela tá trištvrtehodinová prechádzka? Moc si prajem, aby to tak ostalo aj nasledujúce dni a vôbec po všetky zvyšné dni!
Jar už na nás spoza rohu žmurká svojim zubatým slniečkovým úsmevom, a ja mám z toho ohromnú radosť... len keby to tak chcelo už ostať :(
Výnimočne sme dnes nemali nič na pláne a tak sme sa vybrali von len tak- na prechádzku okolo domu.
Niki bol veľmi zlatý, a moc moc sa snažil.
Z celej prechádzky mal najväčší zážitok z veľkého auta.
Pritiahlo ho celkom k sebe z druhej strany cesty :D Pozeral naň s údivom ale aj rešpektom. Nakoniec sa predsa len odvážil a prišiel až blízko k nemu, obchytal obrovské pneumatiky, poobdivoval celú tú špinavú krásu a potom sa mi ho podarilo miernym nátlakom odtiahnuť zas na druhú stranu cesty na chodník :)
Celkovo bol dnes krásny deň, Nikinko bol kľudný, spokojný, trpezlivý a čo ma veľmi potešilo- poobede nemal záchvaty! Od nášho príchodu z nemocnice v úvode tohto roka sú totiž na dennom poriadku :( Žeby mu dnes tak prospela tá trištvrtehodinová prechádzka? Moc si prajem, aby to tak ostalo aj nasledujúce dni a vôbec po všetky zvyšné dni!
utorok 8. februára 2011
Okuliarkový (60/365)
Prvý deň a pol s novými okuliarmi máme za sebou. Niki sa z nich zo začiatku veľmi čudoval, radosť mal akurát keď sa mu podarilo si ich šikovne zložiť :D
No dnes sme zaznamenali myslím úspech. Hneď ráno pri papaní chlebíka,sa mi zdalo, že berie kúsky chleba nakrájané "na vojačikov" oveľa istejšie. Nejako som nepostrehla jeho doteraz typické,siahanie rúčkou aj 10krát, pokým sa mu naozaj podarilo jedného "vojačika" aj zobrať.
Úspech pokračoval pri čítaní knižiek, ale aj pri hraní sa...
Celkom ich vydržal mať na tváričke dnes dve a pol hodiny súvisle. Pritom si ich vôbec nedával dole. Zrejme zistil po chvíľke aj sám,že sa mu cez ne pozerá oveľa lepšie :)
No dnes sme zaznamenali myslím úspech. Hneď ráno pri papaní chlebíka,sa mi zdalo, že berie kúsky chleba nakrájané "na vojačikov" oveľa istejšie. Nejako som nepostrehla jeho doteraz typické,siahanie rúčkou aj 10krát, pokým sa mu naozaj podarilo jedného "vojačika" aj zobrať.
Úspech pokračoval pri čítaní knižiek, ale aj pri hraní sa...
Celkom ich vydržal mať na tváričke dnes dve a pol hodiny súvisle. Pritom si ich vôbec nedával dole. Zrejme zistil po chvíľke aj sám,že sa mu cez ne pozerá oveľa lepšie :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Príspevky
