Čím raz bude? (129/365)

Žeby?

Asi nie....

Mojim jediným skutočným prianím ale je, aby bol šťastným človekom. Šťastný a všetkými milovaný, ako je teraz; každodenne sa tešiaci z maličkostí  (pre iných ľudí možno netradičných); šťastný pre  radosť z bytia, radosť z prítomnosti milovaných, radosť napríklad aj z obľúbeného mäska na obed, z jazdy autom alebo zo samostatnosti vďaka úspešným krôčkom. Šťastný pre všetky tie úplne obyčajné veci....

Jedno ráno pozriem von, slnko svieti (128/365)

Bábätko (127/365)

Staré matere rozprávali, že zdravé bábätko spáva s ručkami hore. Nikinko nikdy ako bábätko nespával v takejto polohe.

Teraz v nej ale spáva dosť často

Je už teda zdravý? :)

A bacily nemajú šancu! (126/365)

Nikinko dnes objavil novú zábavku. Postaví sa k dverám a búcha na ne kým sa niekto nezjaví za nimi. Nádherne sa z toho teší, a ak človek "za sklom" pridá aj nejaký veselý ksichtík, prípadne mu dá takúto sterilnú pusinku, jeho šťastie by sa dalo krájať, čo tak naplní celú izbu :)

Do vyšších sfér (125/365)

Tam to stále ťahá Nikinka. Zaujímavé je, že sa nebojí. Teraz už teda aspoň ako-tak chodí sám aj po zemi. Ale o to komickejšie a zároveň paradoxnejšie boli jeho "vysokoklavírne" vystúpy v časoch, keď prežíval paniku z každého jedného kroku po rovnej zemi. 
Spomínam si dobre, že prvýkrát vyliezol na klavír už keď mal dva a pol roka. Šlo mu to absolútne bravúrne, bez zaváhania a bez strachu. Jediný nedostatok bol vtedy v dĺžke trvania jeho výstupu... to už ale dnes vytrénoval, doladil a dohnal do rekordu :)