Milý Ježiško

 Celý rok som bola straaaaaaaaašne strašne dobrá :) Nikinka stále poslúcham, občas aj maminku.....
Tento rok mám len jedno skromné prianie:
KÚZELNÚ PALIČKU
Takú, ktorou vyčarujem úsmevy na tvárach všetkým okolo nás. Takú, ktorou odčarujem všetky Nikinkove bolesti, kŕče a záchvaty. Ktorou by som pričarovala všetkých, koho ľúbime bližšie k nám. Zmazala by som ňou všetky predsudky, hanbu a závisť. Pomohla by mi vyčarovať všetko to, čo môj anjelik naozaj potrebuje. Opravila by každú technickú chybu či chybičku. Každý deň by nám uvarila niečo veľmi chutné :) Ktorá by vedela zastaviť slniečko, aby v zime nezapadalo tak skoro. Ktorou by som okolo Nikinka vyčarovala vyhrievanú bublinu, lebo zimu nemá rád :(  Vyčarovala by som ňou večné šťastie a hlavne zdravie pre všetkých mojich priateľov a blízkych.
Ale určite ako prvému by som neodolala pokušeniu vyčarovať zdravie pre môjho jediného anjelika Nikinka. No ja vlastne neviem, či to chcem. Niki by si to samozrejme zaslúžil. Za svoju dobrotu, statočnosť.... ale už by to nebol on, môj anjelik.
Anjelik s očkami, ktoré vedia rozprávať, s rúčkami, ktoré objímajú najúprimnejšie na svete. Anjelik a jeho zázračné nožičky, ktoré prešli takú dlhú cestu ku svojim prvým krokom! Anjelik a jeho anjelsky čistá nepodmienená láska, anjelsky čisté každodenné konanie.....

Vieš čo? ..... zabudni na to. Prines mi radšej štipku pokoja, vrece pocitu vďaky, štyri kopy lásky, doživotnú zásobu sily.... a aby som nezabudla: Ďakujem Ti za najkrajší darček , ktorý som dostala už pred pár rokmi.
Ďakujem Ti za môjho anjelika

Tvoja výnimočne obdarovaná

ČAJOVÁ HISTORKA alebo spravodlivosť na mňa žmurkla ;)

Tak som si nejako všimla, že sa nám ten  náš čajík míňa akosi rýchlejšie ako inokedy a nešlo mi to veľmi do hlavy. Prvé dni som si nahovárala, že sa mi to hádam len zdá. Ale na piaty deň tichého pozorovania som si už bola istá, že zachutil aj niekomu inému okrem môjho synátora. Vlastne je to jediný čajík, ktorý pije, aj to len v malom množstve.A tiež nepatrí k najlacnejším, tak ma to tak trochu hnevalo!
Po následnom "love na myš" som rýchlo zistila aj kto je ten nenápadný, šikovný a rýchly labužník. V malej partii ľudí to nebolo také zložité, a tak som milej "myške s dlhými pazúrikmi" adresovala myslím že nie urážlivý, ale priamy odkaz.
Po ňom záhadné odparovanie sa granuliek nášho obľúbeného čajíka ustalo. Dokonca aj náčelník Dlhý pazúr zrazu vysmädol  a utekal si kúpiť granulky chutného čajíka. Ktoviekoľko však za ten ostávajúci párik dní skonzumovať nestihol a zvyšok čajíka sa vraj už pri odchode nevošiel do batožiny.
V tejto veselej historke vystupuje ešte jedna postava. Nazvime ju Prostredník. Prostredník je jeden úžasný človek s kopou úžasných vlastností ; a najúžasnejšia zo všetkých je schopnosť vychádzať s človekom akejkoľvek povahy, typu, inteligencie.... Prostredník sa celú dobu úporne snažil zapojiť Dlhý pazúr do diania a do partie nás ostatných- postihnutých tuctovosťou. Dlhý pazúr však vzdorovito odolával a neutíchajúca snaha prostredníka mala za následok zvláštne "priateľstvo" týchto dvoch tak strašne priepastne rozdielnych tvorov.
Ale vráťme sa do deja. Keďže ten čajík sa už skutočne do tej batožiny nezmestil (ušetrená fľaša vínka áno), ako veľká vďaka za utešiteľské chvíľky sa ušiel Prostredníkovi. Aké krásne to rozlúčenie! To bolo namiesto ahoj....
Pár dní po ukončení našej takmer dvojtýždňovej seansy a príchode domov, som navštívila Prostredníka u neho doma. Aké príjemné to bolo prekvapenie, keď mi po príjemnom pokeci a chutnej kávičke podával do rúk nejaký čajík so slovami, že je vraj je to od .... (Dlhého pazúra), ale keďže jej synček taký nepije, dá ho vraj mne :D
Ahoj Spravodlivosť, teší ma, ja som Nika. Však sa ukáž aj častejšie....
No a milý Dlhý pazúr, dík za skvelý tip, aj tento čajík Nikinkovi chutí :) :) :)

Jeseň

....... môže byť aj veselá :)


Včera večer som sa prihlásila na sociálnu sieť. Virtuálne ma zasypala kopa negatívne ladených statusov mojich priateľov. Ostala som z toho šokovaná a trošku ma to rozosmutnelo. Včerajšok som teda neoficiálne vyhlásila za deň depresie.
A my? V čase kedy sa skoro stmieva, a príroda aj hromadný životný trend diktujú úzkosť a smútok (lebo tak to už na jeseň chodí) , si my užívame.
Od detstva som mala jeseň rada. A teraz vidím , že aj Niki ju má rád. Rovnako ako ja si rád posedí na zrezaných kmeňoch stromov :) Jedno staré múdre príslovie vraví, že by sme si nemali sadať na lavičky v mesiacoch , v ktorých názvoch je písmeno ´R´ . Ale taká "prírodná lavička" sa na to priam núka. Jej povrch je ešte rozohriaty zo zeme,z ktorej cítiť posledné letné výdychy.

Rovnako ako ja sa Nikinko nevie nabažiť prechádzok po popadanom suchom lístí. Naše šantenie v kopách listov je okúzľujúce a endorfínmi napĺňajúce. A taký listový futbal je niečo nezabudnuteľné, pretože lopta sú všetky listy a každý kop je víťazný!

A hlavné, prečo je aj jeseň pre mňa svojim spôsobom okúzľujúca je, že ani v tomto období sa Nikinko na mňa neprestáva každodenne usmievať :)

O prekvapení, ktoré na nás čakalo doma... a ako sme použili vaše 2%

Kedže vyzbierané finančné prostriedky nám nepostačovali na obidve mnou plánované pomôcky, rozhodli sme sa zakúpiť pre Nikinka bicyklík. S prihliadnutím na fakt, že jeho chôdza je zo dňa na deň lepšia a samostatnejšia sme chodítko označili za "už nepotrebné". Zvyšnú sumu sme použili práve na pobyt v Kováčovej, za doplatok a výdavky súvisiace s pobytom. A tiež som Nikinkovi objednala termoprádlo, v nádeji, že bude vďaka nemu lepšie znášať zimné obdobie. Následkom dlhodobého užívania antiepileptík sa mu totiž narušila schopnosť termoregulácie, čo uňho spôsobuje extrémne reakcie. V zime veľmi rýchle podchladenie  a v lete naopak prehrievanie. Keďže zimné počasie nás už stihlo prekvapiť, stihli sme vyskúšať aj naše nové termoprádlo. Zatiaľ sa celkom osvedčilo. (ako tento problém budem riešiť v lete však netuším)
No a po návrate z Kováčovej nás už doma čakal náš nový krásny bicyklík :)

Posledné dni sa nám počasie zas trošku umúdrilo a tak sme mohli toto naše žihadlo každý deň aspoň chvíľku vyskúšať. Zo začiatku Niki veľmi šlapať do pedálov nechcel, len pasívne sedel, ja som ho tlačila a nôžky sa mu krútili. Už sa však snaží krútiť aj sám, a aj keď to chce ešte veľa tréningu, aby sa vedel bicyklovať bez pomoci, verím, že sa to naučí, lebo je to veľký šikovník!

Ešte raz vám všetkým ďakujeme, vašu pomoc si veľmi vážime!

Kováčovská story

Ako som už písala, náš odchod do kúpeľov bol tento rok veľmi rýchly a nečakaný. Čo bola z jednej strany aj výhoda (nemuseli sme sa na to dlho psychicky pripravovať) , ale po prvých pár dňoch nášho pobytu sme začali prichádzať na to všekto čo nám chýba. Radosť nám to však nevzalo.
Niki bol od začiatku zlatý, plný sily a dobrej nálady. Pár večerov trvalo, kým si zvykol zaspávať v "novej" posteli a v cudzom prostredí, ale na ľudí si zvykol veľmi rýchlo, takmer okamžite.
Skamarátil sa s našim spolubývajúcim Emkom. Svojsky, no vcelku dobre toleroval jeho prítomnosť. Občas sa trochu ponaťahovali o veci, hlavne hračky...ale aspoň som videla, že Niki si svoje hračky pozná, a je mu dobre známy aj fakt, že patria jemu. Nie vždy mal chuť ich požičať Emkovi, ten zas nemal pochopenie pre jeho nevôľu a vznikla vážna bitka :D Môžem to snáď považovať za pozitívum respektíve pokrok (?) Takéto správanie som totiž doteraz u neho nezažila.
Rovnako sa Niki rýchlo skamarátil aj s našimi kamarátmi Maťkom a jeho maminkou Táničkou, s ktorými sme sa v kúpeľoch stretli už tretí rok. Ďakujem im za nezištnú pomoc, každodennú asistenciu aj veselo strávené večery pri kartách. Maťkovi navyše za spoľahlivé "pohoničské služby"  nášho koča :D , a Táničke za psychickú podporu.
Milé spomienky v nás ostanú aj na uja Paľka, ktorý sa nám pravidelne staral o zábavu. Jeho večerné posedenia pri hudbe Nikinka vždy postavili na nohy.
Jeden piatok sme sa vybrali pozrieť našich kamarátov Maťka, jeho bračeka Paľka a maminku Mirku do Hriňovej. Strávili sme spolu myslím vcelku príjemný víkend. Niki bol prekvapivo pokojný z ďalšej zmeny prostredia, čo ma veľmi potešilo.
Musím však spomenúť aj naše každodenné povinnosti. Nikinko mal tento rok v podstate tie isté procedúry čo tradične. Hlavné bolo hádam cvičenie, mal veľa vodoliečby - perličkový kúpeľ, bazén, termálnu vodu. Ďalej klasickú masáž, ergoterapiu, ktorú asi ako jedinú nezvládal- nároky pani , ktorá túto terapiu vykonávala akosi nezvládal napĺňať. Ako tradične sme absolvovali aj hippoterapiu- tento rok hlavne kvôli počasiu vo veľmi skromnom meradle.Párkrát sme sa stretli a poradili aj s pani doktorkou , ktorá poskytovala liečebno-pedagogický servis. Všetky procedúry Nikiho denne unavovali. Po prelome dvoch týždňov nášho pobytu sme dokonca niektoré po dohovore s ošetrujúcou lekárkou začali vynechávať, pretože som mala pocit, že v dôsledku únavy začína reagovať neslávne. Zavŕšilo sa to tým, že sa mu dva dni po sebe zvýšil počet záchvatov cez deň a v druhú noc sa zobudil už s horúčkou.Mne tiež nebolo už pár dní dobre. A tak sme sa posledný týždeň nášho pobytu liečili na angínu.Obaja. Nikinkovi to našťastie rýchlo prešlo, a posledných pár dní dokonca znovu absolvoval procedúry. Maminka, si tú svoju  priniesla aj domov.
Keď to mám celé zhrnúť, nebyť tej choroby bol by tento uplynulý mesiac ideálny. Nemôžem tvrdiť, že kúpele Nikinkovi nepomohli, avšak po ostatné dva roky bol jeho pokrok po štvortýždňovej liečbe rapídny a viditeľný hneď. Teraz mám skôr pocit, že čo sa nám podarilo nadbehnúť následne zmazala dvojdňová horúčka, s tým súvisiace záchvaty a vyššie dávky diazepamu. Čo ma trošku mrzí.
Tento pobyt bol ale pre nás oboch prospešný z viacerých hľadísk. Nesmiem zabudnúť poďakovať ešte skvelej rehabilitačnej sestričke Anke Petríkovej, za to, že ma naučila niečo nové, a bola v prístupe k Nikinkovi nesmierne trpezlivá. Častokrát viac ako ja sama, začo sa jej Nikinko zavďačil vrúcnymi objatiami a bozkami, aké vie len on :D
Musím spomenúť aj Nikinkov zásadný pokrok: počas našej liečby navštevoval v objekte škôlku, kde vydržal byť sám bez mojej prítomnosti. Zo začiatku len chvíľku  a neskôr aj dve-dve a pol hodiny. Vďačím za to určite všetkým pani učiteľkám, ktoré sú v prístupe k takýmto detičkám profíci. Vždy ho vedeli zaujať, vymyslieť mu činnosť, a bezpečne sa o neho postarať aj v čase , keď mu nebolo celkom OK.  Ja som v tých chvíľach ODDYCHOVALA. Tak skutočne, fyzicky aj psychicky. Sedela som síce na kresle rovno za dverami škôlky. Nejak tak "pre istotu". Ale to kreslo bolo fakt pohodlné :) kávička v ruke bola horko-skvelá, časopis na stole poučný a odvádzajúci od myšlienok a to ticho úplne božské!
A práve na tento môj oddych budem z celého kúpeľného pobytu spomínať asi najintenzívnejšie :)
A teraz už len kopu fotiek ( vzniklo ich oveľa viac,ale len tieto prešli prísnym výberovým konaním)

Trošku zábavy na miestnom ihrisku,s našimi spolubývajúcimi Emkom a tetou Luckou a kamošmi Maťkom a Táňou

Vážna tvár a ako Niki chodí :)

Znovu vážna tvár  a ako Niki kontroluje uja Paľka, či dobre hrá

Trpezlivá Tánička, kačičky a Niki, ktorý svojimi cyklistickými schopnosťami šokoval maminku!

Niki a Maťko- kamaráti oddávna :)

Môj diskofešák, ktorý zbalil rovno dve baby a nakoniec ešte aj Paľka s jeho tekvicou :D

Niki sa pri čakaní na koníky rozhodol kamarátke trochu zreparovať vozíček ; a inokedy zas popreháňať tetu Táňu

Terapia Master kids, masáž a znovu nádejný cyklista -tentokrát vonku

Takto sme občas oddychovali

Dvaja kohúti alebo kto si vybojuje hračku? :D  Ale aj kamoši ...

Mali sme aj návštevu z rodného kraja :)

A potom sme ochoreli :(

Niki sa však rýchlo zotavil a tak si znovu mohol užívať procedúry, hlavne tie ktoré mal najradšej...
Perličku

... a tiež termálnu vodičku

3 podvodné saltá mu na nálade neubrali, práve naopak! :D

 Na záver všetkého trochu oddychu a menší výlet do nákupného centra, kde sa Niki rozhodol bozkávať sa práve vo chvíli, keď sme sa rozhodli odfotiť sa na mieste kde dýchala história :D Bolo to veľmi milé, asi to v ňom evokovali tie palmy naokolo :D Milé bolo aj jeho suverénne nakupovanie v kníhkupectve. Nedalo mi, a nakoniec som mu jednu knižku, ktorú si vybral aj kúpila.

Pozdravujeme všetkých, ktorí na nás mysleli a držali nám palce a prajeme pokojný sviatok.