DNES

...bol naozaj pekný deň :)
Po pohodovom dopoludní, dobrom obede, oddychu a návšteve cukrárne sme si ešte spravili menšiu prechádzku. Nikinkovi bolo veľmi veselo :)

A zrazu sa Niki rozhodol kráčať sám :)

Trošku sa k maminke pritúlil, zobral jej kľúče a šiel ďalej

Zmena smeru, cieľ - schody! :D

 Krásne kvietky (skoro sme ich zjedli)

A ku maminke :)

Po sladkú pusinku ako odmenu za odvahu!

Ste šťastní?

Čo je to šťastie?
Definícia šťastia z wikipédie:
Šťastie je stav spokojnosti so životom, blaho, ktoré pociťujeme ako radosť, spokojnosť, povznesenie; taký stav človeka, ktorý zodpovedá najväčšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, plnosti a pochopeniu života a uskutočneniu jeho ľudského poslania. Šťastie je splnenie ideálu, dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. K šťastiu patrí prvok náhody, ktorý často prichádza ako dar. Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní, ich zjednotenie s človekom samým a ich vedomé prežívanie; stav vnútorného pokoja, spokojnosti s vlastným životom. Šťastie vystupuje ako cieľ ľudskej túžby a konania, jeho dosiahnutie sa stáva zmyslom ľudského života. Môže vystupovať ako najvyššie dobro, ktorého dosiahnutie je možné prostreddníctvom úspechu, moci, zdravia, lásky, sebarealizácie a pod.

Tak táto definícia v mojom živote veľmi napĺňaná nie je a predsa sa cítim šťastná. Myslím, že šťastie je uhol pohľadu...

Čo mi dobíja energiu

Je ich zatiaľ ako šafranu. Nesmelé, opatrné, roztrasené.... tak dlho očakávané, vytúžené, vymodlené, cez slzy a často aj bolesť vybojované!
Sú tu........ KROKY

September- ochladenie, škôlka, nový zlepšovák a nemocnica

Po našom pestro prežitom zážitkovom auguste prišiel na rad september.  A my sme rovnými nohami vhupli do kolotoča každodenných povinností a tak trochu aj stereotypu. Celé nám to trošku spestrilo počasie, ale my sme sa doň vyzbrojili a nenechali sme sa odradiť!Vyzeralo to nejako takto :D

2.september znamenal pre nás začiatok už druhého "škôlkárskeho" roka, a tak sme sa vybrali skontrolovať našu skrinku a pozrieť do škôlky nových kamarátov. Niki ostal ešte stále zaradený v triede najmenších detičiek, v ktorej neostal už nik z jeho pôvodných kamarátov. Tak z toho mám hlavne ja trochu obavy. Aj keď sa nedá povedať, žeby sa Niki s kamarátmi oduševnene hrával, predsa len bol zvyknutý na isté tváre, a tiež deti ho už poznali a boli zvyknuté na jeho výnimočnosť. Vedeli k nemu pristupovať vzhľadom na jeho špeciálne potreby s prekvapivou trpezlivosťou a pochopením.
                                                     Nikinko pri svojej skrinke s havkom :)

V ten deň sme stíhali ešte nákup v tescu , Niki to vzal  rad radom :) Ale ruku na srdce :D našiel jednu vecičku, ktorú by som si asi ináč nevšimla. A po krátkom zamyslení som sa rozhodla ju kúpiť. Je to veľmi šikovná podložka väčších rozmerov. Máme ju na stole a používame ju stále pri papaní, maľovaní a pod.Je využitá naplno! Niki proste vie nakupovať :)

A čo ešte našiel v Tescu?

Nízky krásny lesklý stĺpik :) Neuveriteľné! Nikdy som si ho tam nevšimla

Pri jednom nudnom čakaní na maminku sa drobec rozhodol zavolať si z domového telefónu

Krásny!

Hravý

Nápaditý

Ukrivdený

Toto je náš nový malý zlepšovák. Volá sa to Sack ´n seat. Kúzelné malé vrecúško, ktoré sa zrazu premení na cestovnú stoličku, alebo nejaký zadržiavací bezpečnostný systém pripevniteľný na akúkoľvek jedálenskú stoličku. Keďže dosť cestujeme a do toho nášho auta skutočne nevojde všetko bude táto naša pomôcka využitá určite veľmi často. Zatiaľ sme ju síce odskúšali len doma, ale už môžme odporučiť.

Chystá sa bozkový útok na maminku ........ takými sa rada nechám bombardovať

No a ako a prečo sme skončili v nemocnici? V piatok bolo ráno ako každé iné, zvláštne bolo len to, že Nikimu nejako veľmi nechutilo papať. Deň predtým som ho počula pokašliavať a tak som si povedala, že ho asi bolí hrdielko a možno bude chorý. Zatiaľ sa mi však nezdalo, žeby bol na tom tak, aby sme museli navštíviť lekárku, tak sme sa vybrali do lekárne kúpiť nejakých pomocníkov  do boja proti bacilom. Ešte sme si stihli vybaviť nejaké oficialitky. Celú dobu som na Nikinkovi sledovala, že je veľmi unavený, nevládal už ani prekladať nožičky, kolená sa mu doslova podlamovali :( Keď sme konečne zaparkovali pred domom a šla som Nikiho vybrať z autosedačky zarazilo ma aký je strašne bledý! Pleť aj pery mu splývali v šedo omietkovej farbe do stratena a ani krk už nevládal držať hlavičku :(  V tom som si povedala, že lekárku predsa len navštívime, lebo toto už skutočne nevyzeralo dobre. Bolo ale treba ešte vybehnúť hore zobrať pár dôležitostí. Po pár krokoch od auta veci nabrali prudký spád v podobe nekončiacich prúdov zvratkov. Išiel víkend a tak som sa rozhodla veci riešiť radikálnejšie a rovno som nám zbalila tašku pre prípad hospitalizácie, s ktorou som bola už dopredu zmierená. Kým sme prišli do nemocnice Niki ešte párkrát zvracal, už však len žlčou, čo bolo určite ešte nepríjemnejšie. Prijali nás  so zjavnými známkami vážnej dehydratácie na detské oddelenie, spravili nejaké tie vyšetrenia, odbery, stery a všetko potrebné. Nikinko dostal výživu do žily a konečne sa mu trošku vrátila farba. Zaspinkal a mne sa uľavilo.
Ešte v ten večer mu už bolo evidentne lepšie. Vládal sa posadiť a chvíľku sa pohrať. Večer sme sa trošku dlhšie museli pozabávať, kedže toho cez deň dosť naspal. No a v sobotu ráno ma presvedčilo, že je v poriadku to, že hneď pýtal ham :) Následne si chcel vybrať z ručičky ihlu. Kedže sa bez následkov napapal, podarilo sa mu docieliť svoje.  Ešte sme si v nemocnici pobudli preventívne do pondelka, ale keďže s Nikinkom bolo všekto v poriadku a ani výsledky vyšetrení  nič neukázali dostali sme sa pred obedom domkov.
Niki a jeho snaha zbaviť sa toho otravného zavadzajúceho čuda

A takto nejako sme trávili tie "preventívne" chvíľky

Dúfam, že toto bol náš posledný pobyt v nemocnici na dlhé nasledujúce obdobie. Aj keď to nebolo také strašné , myslím, že nám to obom celkom stačilo!

Tip na víkend a ozdravenie chátrajúcej mysle

Tiež vám občas lezie na nervy všetko  a všetci, Ten stereotyp, dokola to isté- vstať, cvičiť, upratať, uvariť, ísť na povinnú prechádzku, nákup ... atď. K tomu všetkému ľudia- stále tí istí, a občas aj pekne lezúci na nervy. Keď na mňa príde ten pocit, že potrebujem urgentne niekam vypadnúť, lebo  načisto prídem o chabé pozostatky zdravého rozumu.... vtedy sa to stane. Niečo, čo ma preberie zo záchvatu sebaľútosti a dovolí mi vidieť šťastie môjho bytia.
Tak ako v piatok, keď sme sa ocitli s Nikinkom nečakane v nemocnici. Ten hrozivý strach z momentálnej situácie a z možných následkov mi pomohol zabudnúť na moje povrchné myšlienky; a pripomenul mi pocit vďaky za každú drobnosť, ktorá sa zdá taká samozrejmá.
Tak sme v nemocnici strávili (odhliadnuc od  toho, že to bola nemocnica) vcelku príjemný predĺžený víkend.
Niki je úplne v pohode- chvalabohu! Nebolo to v podstate nič vážne....ani následky nie sú. Ale o tom potom - keď sa konečne vyspím, narovnám nemocničnou posteľou do zvláštneho útvaru pokrivenú chrbticu, utriedim myšlienky, a odniekiaľ zas zázračne nasajem energiu....
Nateraz dobrú nôcku :)

                                                                    Nikinko v nemocnici :(

Miesto, ktoré lieči

..... pomáha zabúdať, nemyslieť.... Tak nejak by som nazvala ten neveľký kúsok zeme schovaný kdesi medzi kopcami. Ale fakt- idúc úzkou cestičkou od Tálov do kopcov som si myslela, že tam už predsa nič nemôže byť.Po pár minútovom rozmýšľaní ako sa tu na tejto štrbine medzi stromami s autom otočím, lebo idem určite zle, som zrazu zbadala pár áut, potom aj pár ľudí ... a pochybnosti o mojej schopnosti orientácie a čítania mapy sa vytratili :)
Niki po príjazde, narozdiel odo mňa, nebol ani trochu nekľudný. Len trochu hladný, tak som mu dala obedík, ktorý nám teta Evka nabalila a potom už mu nič nechýbalo. Po čiastočnom vybalení, zabývaní sa a večeri, sa konal uvítací večierok, ak to tak môžem nazvať. Každý o sebe niečo prezradil a tak nejak tým opadlo napätie, ktoré bolo cítiť z viacerých strán.
Takto začínala naša malá dovolenka v Krpáčove. Útulne pôsobiaci hotelík bol zariadený účelne  a poskytoval všetko čo bolo treba.

Jeho dočasní obyvatelia v nás ale zanechali oveľa väčší dojem. Zišla sa tam banda úplne úžasných obdivuhodných ľudí, tak rôznorodých a predsa tak podobných. Bolo zvláštne ako rýchlo sme si k sebe našli cesty  a dokázali sa uvoľniť.
Nikinko tam bol úplne spokojný. Občas síce trochu "prepodnetovaný" , čo ho nútilo stále aktívne fungovať. Celé dni tam chodil :) Možno to bolo aj tými priestormi , na také doma nie je zvyknutý... A asi aj ľuďmi, pretože vždy sa niekto dal zlákať a ponúkol mu svoju ruku ako podporu :)
Niki s maminkou pri jednej zo svojich nekonečných prechádzok :)

Za celú dobu bol jeden vzácny moment, keď vydržal sedieť asi pol hodinu. Posadila som ho totiž ku kamarátovi Saminkovi. Boli úžasní, Samko mu asi odovzdával svoj kľud. Ja som trošku tŕpla, aby Samkovi nejako neublížil, to totiž občas pri svojich hrách a prejavoch radosti nezámerne spraví. Ale bol úplne kľudný.
No nie sú krásni???!

Samko je krásny chlapček! Maminka sa do neho tak trochu zaľúbila :) Moc moc mu prajeme, aby sa mu polepšilo  a modlíme sa za neho.

A tu sa Nikinkovi venuje Samkov veľký brat :) Ďalší obetavý kamoš. Adam, dík za každú minútu, kedy som si mohla bezstarostne posedieť!

A tu sme sa vybrali na výlet na Čiernohronskú železničku ( http://www.chz.sk/ ) , krásnym vláčikom sme sa odviezli do Vydrova, kde je lesnícky skanzen ( http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=727 ).  Ďakujeme Katke, že nám všetko vybavila, včetne počasia bez dažďa :)

Nikinko chcel povoziť kamaráta

Stihli sme si aj oddýchnuť vo vírivke. Niki sa nechcel nechať nahovoriť na sedenie , tak sa tam trošku vyčľapkal a vyšantil

Toto bol jeden úžasný moment, keď Nikinko našiel na stole tanier so "zvyškami" , ktoré nedojedol kamarát Samko. Tak sa rozhodol mu s tým trochu pomôcť. Jeho životné (zatiaľ nevyslovené, ale jasne čitateľné z jeho konania) krédo totiž je: tanier musí byť prázdny! :D

Nikinko sa tam dosť rozchodil. Púšťať sa začal už keď sme boli doma, ale tak som sa akosi bála aj niečo prezradiť. Hádam , aby som nič nezariekla. Teraz to ale už vidím na dobrej ceste. Keď Niki vykročí vidím mu  v očkách odhodlanie a chcenie. Donedávna to bola len kopa strachu a nádeje, že ho niekto chytí, ak náhodou bude padať. Tu sa mu páčila teta čašníčka a kuchyňa odkiaľ prúdilo jedlo :D , a hlavne Katkin a Zuzkin vozíček( Katuške sa týmto zároveň ospravedlňujeme za kradnutie ovládacej páčky). To boli lákadlá, za ktorými sa oplatilo kráčať.

Skrátka, bolo nám s vami všetkými úžasne.... ťažko zvoliť správne slová, aby to všetko nevyznelo ako frázy.
Pravdou však je, že to bola prvá naša dovolenka , na ktorej sme si skutočne psychicky oddýchli :)

Ďakujem znovu Katke aj Zuzke, ktoré  to pre nás všetko perfektne zorganizovali ; a osobitne za to, že spravili aj nemožné pre to, aby sme tento pobyt mohli absolvovať tiež :)

Tešíme sa znovu o rok.... 

Z dovolenky máme už len spomienky

... a pekný pocit zo spoločne strávených chvíľ :) Okrem milej spoločnosti sme si užili aj každodenné prechádzky a zábavky rôzneho druhu, pri ktorých bol Niki evidentne spokojný.
Jeden dník sme sa vybrali prejsť do Lučeneckého parku. Nebolo mojim zámerom  zabudnúť hodiť do kufra kočík, ale Nikinko to zvládol aj bez neho na jednotku!
Najprv obzeral kačičky

Tiež labute

Našiel dokonca aj stĺpik

Potom sme natrafili aj na detské ihrisko

Keď už bol Niki unavený, trošku si oddýchol na lavičke, rýchlo načerpal sily a pochodoval poctivo ďalej! Ani trochu sa neulieval :)

Teta Evka mala v ten deň krásny náramok :D

A vôbec! Teta Evka sa mu páčila až veľmi... chvíľku som sa nepozerala a

Pohodička na gauči

A trochu prepracovanejšia póza  :D

Evička sa podelila, väčšiu radosť mu spôsobiť nemohla- šnúrky to je ďalšia mánia :)

A trochu snahy o pohyb na motorke ( stále mu to ide len dozadu, prípadne na bok :( )

V jeden pekný slnečný deň sme sa vybrali aj na výlet na Hontiansku parádu ( festival, ktorý sa v obci Hrušov koná každoročne). Počasie nám prialo, bolo ukážkové. Ďakujem Miňovi, ktorý sa nakoniec rozhodol s nami ísť :) A tiež mojej tete Juliane, ktorá nám poskytla "útočisko" v čase obeda, keď si Niki potreboval oddýchnuť. Možno práve vďaka tomu bol potom celý deň až do večera úplne v pohode a my sme sa nemuseli z festivalu ponáhľať. Ďakujem jej aj za to , že ma doviedla až ku cukrovej vate :D :D :D a ukojila moje bujné chute. Niki si zas pochutnal na úžasnej klobáske, guláši atď. .... veď je to chlap!
Niki si v ten deň zaslúžil za svoju úžasnú vytrvalosť krásny xylofón na kolieskach a tiež menovku na dvere izby :) Kto chce vidieť aká je krásna, je srdečne vítaný :)

Fotiek z toho dňa Niki nemá veľa, ale bolo to asi tým, že sme stále mali čo robiť ; a asi som aj zabudla fotiť od radosti, že sme sa nedočkali žiadneho záchvatu, aj keď som ich očakávala viac ako inokedy :)
Bolo nám proste  super! Nad očakávania :)))