Tip na víkend a ozdravenie chátrajúcej mysle

Tiež vám občas lezie na nervy všetko  a všetci, Ten stereotyp, dokola to isté- vstať, cvičiť, upratať, uvariť, ísť na povinnú prechádzku, nákup ... atď. K tomu všetkému ľudia- stále tí istí, a občas aj pekne lezúci na nervy. Keď na mňa príde ten pocit, že potrebujem urgentne niekam vypadnúť, lebo  načisto prídem o chabé pozostatky zdravého rozumu.... vtedy sa to stane. Niečo, čo ma preberie zo záchvatu sebaľútosti a dovolí mi vidieť šťastie môjho bytia.
Tak ako v piatok, keď sme sa ocitli s Nikinkom nečakane v nemocnici. Ten hrozivý strach z momentálnej situácie a z možných následkov mi pomohol zabudnúť na moje povrchné myšlienky; a pripomenul mi pocit vďaky za každú drobnosť, ktorá sa zdá taká samozrejmá.
Tak sme v nemocnici strávili (odhliadnuc od  toho, že to bola nemocnica) vcelku príjemný predĺžený víkend.
Niki je úplne v pohode- chvalabohu! Nebolo to v podstate nič vážne....ani následky nie sú. Ale o tom potom - keď sa konečne vyspím, narovnám nemocničnou posteľou do zvláštneho útvaru pokrivenú chrbticu, utriedim myšlienky, a odniekiaľ zas zázračne nasajem energiu....
Nateraz dobrú nôcku :)

                                                                    Nikinko v nemocnici :(