Ako som už písala, náš odchod do kúpeľov bol tento rok veľmi rýchly a nečakaný. Čo bola z jednej strany aj výhoda (nemuseli sme sa na to dlho psychicky pripravovať) , ale po prvých pár dňoch nášho pobytu sme začali prichádzať na to všekto čo nám chýba. Radosť nám to však nevzalo.
Niki bol od začiatku zlatý, plný sily a dobrej nálady. Pár večerov trvalo, kým si zvykol zaspávať v "novej" posteli a v cudzom prostredí, ale na ľudí si zvykol veľmi rýchlo, takmer okamžite.
Skamarátil sa s našim spolubývajúcim Emkom. Svojsky, no vcelku dobre toleroval jeho prítomnosť. Občas sa trochu ponaťahovali o veci, hlavne hračky...ale aspoň som videla, že Niki si svoje hračky pozná, a je mu dobre známy aj fakt, že patria jemu. Nie vždy mal chuť ich požičať Emkovi, ten zas nemal pochopenie pre jeho nevôľu a vznikla vážna bitka :D Môžem to snáď považovať za pozitívum respektíve pokrok (?) Takéto správanie som totiž doteraz u neho nezažila.
Rovnako sa Niki rýchlo skamarátil aj s našimi kamarátmi Maťkom a jeho maminkou Táničkou, s ktorými sme sa v kúpeľoch stretli už tretí rok. Ďakujem im za nezištnú pomoc, každodennú asistenciu aj veselo strávené večery pri kartách. Maťkovi navyše za spoľahlivé "pohoničské služby" nášho koča :D , a Táničke za psychickú podporu.
Milé spomienky v nás ostanú aj na uja Paľka, ktorý sa nám pravidelne staral o zábavu. Jeho večerné posedenia pri hudbe Nikinka vždy postavili na nohy.
Jeden piatok sme sa vybrali pozrieť našich kamarátov Maťka, jeho bračeka Paľka a maminku Mirku do Hriňovej. Strávili sme spolu myslím vcelku príjemný víkend. Niki bol prekvapivo pokojný z ďalšej zmeny prostredia, čo ma veľmi potešilo.
Musím však spomenúť aj naše každodenné povinnosti. Nikinko mal tento rok v podstate tie isté procedúry čo tradične. Hlavné bolo hádam cvičenie, mal veľa vodoliečby - perličkový kúpeľ, bazén, termálnu vodu. Ďalej klasickú masáž, ergoterapiu, ktorú asi ako jedinú nezvládal- nároky pani , ktorá túto terapiu vykonávala akosi nezvládal napĺňať. Ako tradične sme absolvovali aj hippoterapiu- tento rok hlavne kvôli počasiu vo veľmi skromnom meradle.Párkrát sme sa stretli a poradili aj s pani doktorkou , ktorá poskytovala liečebno-pedagogický servis. Všetky procedúry Nikiho denne unavovali. Po prelome dvoch týždňov nášho pobytu sme dokonca niektoré po dohovore s ošetrujúcou lekárkou začali vynechávať, pretože som mala pocit, že v dôsledku únavy začína reagovať neslávne. Zavŕšilo sa to tým, že sa mu dva dni po sebe zvýšil počet záchvatov cez deň a v druhú noc sa zobudil už s horúčkou.Mne tiež nebolo už pár dní dobre. A tak sme sa posledný týždeň nášho pobytu liečili na angínu.Obaja. Nikinkovi to našťastie rýchlo prešlo, a posledných pár dní dokonca znovu absolvoval procedúry. Maminka, si tú svoju priniesla aj domov.
Keď to mám celé zhrnúť, nebyť tej choroby bol by tento uplynulý mesiac ideálny. Nemôžem tvrdiť, že kúpele Nikinkovi nepomohli, avšak po ostatné dva roky bol jeho pokrok po štvortýždňovej liečbe rapídny a viditeľný hneď. Teraz mám skôr pocit, že čo sa nám podarilo nadbehnúť následne zmazala dvojdňová horúčka, s tým súvisiace záchvaty a vyššie dávky diazepamu. Čo ma trošku mrzí.
Tento pobyt bol ale pre nás oboch prospešný z viacerých hľadísk. Nesmiem zabudnúť poďakovať ešte skvelej rehabilitačnej sestričke Anke Petríkovej, za to, že ma naučila niečo nové, a bola v prístupe k Nikinkovi nesmierne trpezlivá. Častokrát viac ako ja sama, začo sa jej Nikinko zavďačil vrúcnymi objatiami a bozkami, aké vie len on :D
Musím spomenúť aj Nikinkov zásadný pokrok: počas našej liečby navštevoval v objekte škôlku, kde vydržal byť sám bez mojej prítomnosti. Zo začiatku len chvíľku a neskôr aj dve-dve a pol hodiny. Vďačím za to určite všetkým pani učiteľkám, ktoré sú v prístupe k takýmto detičkám profíci. Vždy ho vedeli zaujať, vymyslieť mu činnosť, a bezpečne sa o neho postarať aj v čase , keď mu nebolo celkom OK. Ja som v tých chvíľach ODDYCHOVALA. Tak skutočne, fyzicky aj psychicky. Sedela som síce na kresle rovno za dverami škôlky. Nejak tak "pre istotu". Ale to kreslo bolo fakt pohodlné :) kávička v ruke bola horko-skvelá, časopis na stole poučný a odvádzajúci od myšlienok a to ticho úplne božské!
A práve na tento môj oddych budem z celého kúpeľného pobytu spomínať asi najintenzívnejšie :)
A teraz už len kopu fotiek ( vzniklo ich oveľa viac,ale len tieto prešli prísnym výberovým konaním)
Trošku zábavy na miestnom ihrisku,s našimi spolubývajúcimi Emkom a tetou Luckou a kamošmi Maťkom a Táňou
Vážna tvár a ako Niki chodí :)
Znovu vážna tvár a ako Niki kontroluje uja Paľka, či dobre hrá
Trpezlivá Tánička, kačičky a Niki, ktorý svojimi cyklistickými schopnosťami šokoval maminku!
Niki a Maťko- kamaráti oddávna :)
Môj diskofešák, ktorý zbalil rovno dve baby a nakoniec ešte aj Paľka s jeho tekvicou :D
Niki sa pri čakaní na koníky rozhodol kamarátke trochu zreparovať vozíček ; a inokedy zas popreháňať tetu Táňu
Terapia Master kids, masáž a znovu nádejný cyklista -tentokrát vonku
Takto sme občas oddychovali
Dvaja kohúti alebo kto si vybojuje hračku? :D Ale aj kamoši ...
Mali sme aj návštevu z rodného kraja :)
A potom sme ochoreli :(
Niki sa však rýchlo zotavil a tak si znovu mohol užívať procedúry, hlavne tie ktoré mal najradšej...
Perličku
... a tiež termálnu vodičku
3 podvodné saltá mu na nálade neubrali, práve naopak! :D
Na záver všetkého trochu oddychu a menší výlet do nákupného centra, kde sa Niki rozhodol bozkávať sa práve vo chvíli, keď sme sa rozhodli odfotiť sa na mieste kde dýchala história :D Bolo to veľmi milé, asi to v ňom evokovali tie palmy naokolo :D Milé bolo aj jeho suverénne nakupovanie v kníhkupectve. Nedalo mi, a nakoniec som mu jednu knižku, ktorú si vybral aj kúpila.
Pozdravujeme všetkých, ktorí na nás mysleli a držali nám palce a prajeme pokojný sviatok.
Príspevky
