Je to neuveriteľné, ale Nikimu sa asi zresetovali chuťové bunky :D Starý známy neznášanlivec ovocia si zrazu pochutnáva na mandarinke. Komentuje to "mňam mňam" a keď náhodou nestíham čistiť, nedočkavo ma okrikuje ......
Nejdem sa vynačudovať. Ale každopádne mám z toho veeeeeeľkú radosť! Dobrú mandarinkochuť :)
nedeľa 23. januára 2011
štvrtok 20. januára 2011
Keď je lekár nielen lekár (41/365)
Ale popri tom všetkom nevyhnutnom, často nepríjemnom, náročnom, cieľavedomom a zodpovednom, nezabúda byť aj ČLOVEK a tiež KAMARÁT!
streda 19. januára 2011
Môj učiteľ (40/365)
Jeho úžasný malý svet je o maličkostiach. O krásnej úprimnej radosti z tých maličkostí. O chvíli, ktorá prebieha práve teraz. Tú chvíľu vie prežívať tak naplno, až preteká jej pomyselný okraj! Jej preliaty obsah zasiahne aj mňa, blízko stojacu. A som aspoň chvíľu ako on. Teším sa s ním, či vedľa neho? Z maličkostí. Z nápadne červených holých vetvičiek opadnutého kríčka napríklad :)
Nikinko ma učí, ako krásne sa dá prežiť život. Tým, že ma vťahuje do svojho sveta. Všetko je tam iné. Krajšie! Čas tam plynie tak pomaly, až mám pocit, že stojí. Zastane vždy pre pekný moment, aby sme si ho dosýta užili. V horších chvíľach je jeho svet naplnený dôverou, o akej sa v dnešnej dobe môže ľuďom často len snívať. A neustále sa v ňom vznáša viera, láska a neopísateľná chuť žiť ! ! !
Teším sa na ďalší poučný deň s mojím učiteľom
Nikinko ma učí, ako krásne sa dá prežiť život. Tým, že ma vťahuje do svojho sveta. Všetko je tam iné. Krajšie! Čas tam plynie tak pomaly, až mám pocit, že stojí. Zastane vždy pre pekný moment, aby sme si ho dosýta užili. V horších chvíľach je jeho svet naplnený dôverou, o akej sa v dnešnej dobe môže ľuďom často len snívať. A neustále sa v ňom vznáša viera, láska a neopísateľná chuť žiť ! ! !
Teším sa na ďalší poučný deň s mojím učiteľom
utorok 18. januára 2011
pondelok 17. januára 2011
Ide, ide panáčik (38/365)
Kým za včerajší deň nevznikla fotka ani jedna , dnešok bol plodný nielen na fotky,ale aj na príjemné zážitky :)
Už hodnú chvíľu uvažujem, ktorú fotku vybrať, a keďže moje rozhodovanie nemá konca a už som po dnešnom plodnom dni dosť unavená, dám sem jednoducho všetky, ktoré sa mi spájajú s niečím krásnym, lebo všetky sú tie NAJ ...
Doobedie sme trávili okrem iného aj tréningom chôdze. Niki zo začiatku vôbec nebol mojim nápadom nadšený. Keď som ho stojaceho opustila a snažila sa ho nalákať veľkým lákadlom- novou hračkou a zopár dudlíkmi. Evidentne sa ho v tej chvíli zmocnil pocit, že k tej nádhere si sám nedokáže zájsť, bezmocne zvesil plecia a spustil ľútostivý plač. Vo svojich zábavných figúrach a prehováraní som vytrvala a zrazu sa Niki rozhodol to skúsiť. Preháňala som ho takto po izbe hore- dole asi pol hodinu a už po chvíľke nabral chuť a odvahu a vykračoval, síce trochu kŕčovito ale odhodlane za svojim cieľom :) Bol úžasný, znovuobjavil svoje schopnosti a bolo nádherné to sledovať.
Po dobrom obedíku a výdatnom spánku sme sa rozhodli chôdzu trochu potrénovať aj vonku. Je tam predsa len viac miesta a tiež kopu krásnych vecí, za ktorými sa oplatí kráčať. Aj keď vonku sa Niki bál pustiť mojej ruky, kráčal krásne a vytrvalo s pár malými prestávkami na oddych takmer hodinu!
A na záver dňa po večernom cvičení ma prekvapil svojim mimoriadne nezvyklým rovným posedom
Je to veľký šikovníček a ja tá najpyšnejšia mama na svete :)
Dnes je mi proste krásne...
Už hodnú chvíľu uvažujem, ktorú fotku vybrať, a keďže moje rozhodovanie nemá konca a už som po dnešnom plodnom dni dosť unavená, dám sem jednoducho všetky, ktoré sa mi spájajú s niečím krásnym, lebo všetky sú tie NAJ ...
Doobedie sme trávili okrem iného aj tréningom chôdze. Niki zo začiatku vôbec nebol mojim nápadom nadšený. Keď som ho stojaceho opustila a snažila sa ho nalákať veľkým lákadlom- novou hračkou a zopár dudlíkmi. Evidentne sa ho v tej chvíli zmocnil pocit, že k tej nádhere si sám nedokáže zájsť, bezmocne zvesil plecia a spustil ľútostivý plač. Vo svojich zábavných figúrach a prehováraní som vytrvala a zrazu sa Niki rozhodol to skúsiť. Preháňala som ho takto po izbe hore- dole asi pol hodinu a už po chvíľke nabral chuť a odvahu a vykračoval, síce trochu kŕčovito ale odhodlane za svojim cieľom :) Bol úžasný, znovuobjavil svoje schopnosti a bolo nádherné to sledovať.
Po dobrom obedíku a výdatnom spánku sme sa rozhodli chôdzu trochu potrénovať aj vonku. Je tam predsa len viac miesta a tiež kopu krásnych vecí, za ktorými sa oplatí kráčať. Aj keď vonku sa Niki bál pustiť mojej ruky, kráčal krásne a vytrvalo s pár malými prestávkami na oddych takmer hodinu!
A na záver dňa po večernom cvičení ma prekvapil svojim mimoriadne nezvyklým rovným posedom
Je to veľký šikovníček a ja tá najpyšnejšia mama na svete :)
Dnes je mi proste krásne...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)