Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

streda 19. januára 2011

Môj učiteľ (40/365)

Jeho úžasný malý svet je o maličkostiach. O krásnej úprimnej radosti z tých maličkostí. O chvíli, ktorá prebieha práve teraz. Tú chvíľu vie prežívať tak naplno, až preteká jej pomyselný okraj! Jej  preliaty obsah zasiahne aj mňa, blízko stojacu. A som aspoň chvíľu ako on. Teším sa s ním, či vedľa neho? Z  maličkostí. Z nápadne červených holých vetvičiek opadnutého kríčka napríklad :)

Nikinko ma učí, ako krásne sa dá prežiť život. Tým, že ma vťahuje do svojho sveta. Všetko je tam iné. Krajšie! Čas tam plynie tak pomaly, až mám pocit, že stojí. Zastane vždy pre pekný moment, aby sme si ho dosýta užili. V horších chvíľach je jeho svet naplnený dôverou, o akej sa v dnešnej dobe môže ľuďom často len snívať. A neustále sa v ňom vznáša viera, láska a neopísateľná chuť žiť ! ! !
Teším sa na ďalší poučný deň s mojím učiteľom

1 komentár:

  1. Mám to podobně... I Jenda mi ukazuje, v čem všem lze naleznout něco krásného. A já to kolikrát nevidím...

    OdpovedaťOdstrániť