My hometown :) (114/365)

Naše krásne mestečko

Presnejšie- jeho kúsok; presne ten kúsok , kde bývame aj my (tam pod tým komínom vzadu)

Moje miesto je jasné! (113/365)

Niki mi dal najavo, že nezamestnanosť mi zatiaľ nehrozí :D je so mnou spokojný a drží si ma pekne nakrátko :)

PS.: Dnes sme sa rozhodli symbolicky (síce trochu oneskorene, ale predsa) reagovať na Svetový deň informovanosti o autizme. Že je týmto dňom práve 2.apríl som sa dozvedela len z blogu Amelie. A tak sme sa aj my zapojili do Light it up blue ........ (moc vadí, že o deň neskôr?) :D

Ruské kolky "na prírodno" (112/365)

Po včerajšom , a ešte aj nočnom výdatnom daždi nám ranná hmla sľubovala slnečné počasie. Trošku sme si naň museli počkať, ale napoludnie predsa len zasvietil oskar.
Deň nás dnes zaviedol na krásne miesto, kde sme objavili originálne ruské kolky ... Nikinkovi sa veľmi páčili

 Mali len jednu chybičku- lano už bolo odtrhnuté a tak sa s nimi musel Niki popasovať ručne :D

Išlo to len pomaly... no v Nikiho rúčkach boli kolky ako v bavlnke. Niki ich totiž namiesto zhadzovania skôr ukladal :) Pekne opatrne a s citom...

A bol so svojim výkonom patrične spokojný

Dážď (111/365)

Už asi musel prísť no..... tak sme sa dnes pri nutnej "prechádzke" k lekárke a do zdravotky po plienky  nielen vyfešákovali pršiplásťom, ale po dlho čase sme sa museli vyzbrojiť aj dudlom  po ruke.  Až na to, že sa Niki zasekol dolu v chodbe , a s údivom, či skôr desom pozeral na husto padajúci dážď,

sa nám to nakoniec podarilo zvládnuť bez väčších problémov. Pred dažďom LEN zatváral oči a svoj dudlík si vychutnával hlučným mľaskaním.

Sníčky (110/365)

S kamarátmi sú určite veselšie

( asi nikdy ma neprestane baviť fotiť Nikinka v jeho zaujímavých polohách počas spánku)