Poradiť ľuďom (120/365)

Poradiť- ako sa správať k Nikinkovi, sme sa rozhodli pomocou "rozprávajúcich" tričiek.
Táto myšlienka vo mne skrsla už dávno. Motivovala ma aj Amelka a jej Janík.  Oslovila som mailom pár výrobcov tričiek. No buď to bolo bez odozvy alebo sa mi nedostalo kladnej odpovede na moju požiadavku.
Nakoniec som si povedala, že to zvládnem aj sama. Postačí predsa trochu snahy...
A tak sa dnes maminka po dlhej dobe, čo má doma v šuflíku farbu na textil, rozhodla skúsiť to.

Okrem toho sme drzo odkukali jeden motív, ktorý tiež dosť pasuje na Nikinka...

V hlave mám ešte pár nápadov... no u nás doma došli jednofarebné tričká,dúfam, že nejaké zoženiem.
A tiež som sa rozhodla, že si zadovážim nejakú šikovnú šablónu, pretože moje hodinové vyrábanie provizórnej šablóny na jedno použitie vo mne zanechalo hlboký zážitok. Zatiaľ som však žiadnu nenašla, len na českých stránkach, z ktorých sa nedá objednávať na slovensko :(

Proste samostatný (119/365)

Alebo každý centimeter spraví svoje a uľahčí cestu k vytúženému cieľu ...

Škôlkár trochu inak (117/365)

Dnes sme boli po trojmesačnej nútenej pauze v škôlke. Niki to zvládal prekvapivo celkom v pohode. Aj keď zas tak trochu svojim spôsobom - len on a jeho malý vesmír.
Dnes bol jeho vesmírom prevažnú časť pobytu v škôlke tento kuchynský kútik.

V pohode je hlavne ak sa k nemu nik nepribližuje, ak sa s ním nik nesnaží hrať, niečo mu brať alebo naopak aj niečo ponúkať. Aj keď vie dosť často veľmi precitlivelo reagovať na hluk a chaos, má aj kúzelnú schopnosť akoby razom ohluchnúť; vtedy mu nevadí ani ten hluk. Je vo svojom svete, so svojimi myšlienkami a obvykle zažratý do nejakej "zmysluplnej" činnosti. V takých chvíľach by bola najväčšia chyba ho vyrušiť alebo snažiť sa zapojiť ho do činnosti škôlkárov. Vie reagovať záchvatom zlosti a nie zriedka sa mi ujde pár tigrích hryzancov.
Občas sa snažím ho z toho jeho často jednotvárneho sveta vytiahnuť aj cez pár zúrivých chvíľok, dnes som ale chcela mať prosto pokoj, chcela som aby bol spokojný a šťastný.
Aj keď boli aj dnes chvíľky, kedy evidentne znervóznel, myslím, že sa nám to nakoniec podarilo. Niki bol šťastný.

Tvrdohlavý? (116/365)

V poslednej dobe zvládame prechádzky vonku len s ťažkosťami. Niki sa mení. Alebo sa už stihol zmeniť?
Jediné čo ho vonku zaujíma sú schodiská. Je schopný k jednému prísť a stáť tam na mieste bez pohnutia 10-15 možno aj 20 minút. Keď sa ho snažím namotivovať na iný cieľ, funguje to stále menej často :(
Keď ho jednoducho zdvihnem na ruky, odnesiem a nasmerujem na iný cieľ začne sa hnevať, vypína hruď ako kohút a odmieta sa pohnúť z miesta.

Nejako štipkou vedomia dúfam, že je to prechodné, aj keď tomu celkom neverím.
V hlave mi totiž vŕta už istú dobu veľký strašiak a neviem sa ho zbaviť.
Súvisí to s tým, že Nikinkove sociálne správanie sa akosi pomaly, ale neustále zhoršuje. Zatiaľ to nejdem rozoberať hlbšie (nejako na to nemám síl) Ešte chvíľku chcem dúfať, a možno aj skúsiť začať veriť, že naozaj bude lepšie.

Prirýchly (115/365)

Ja mám samozrejme radosť z toho, že Niki je po všetkých tých menej radostných chvíľach živý, snaživý a pohyblivý. Občas to má ale aj nevýhody...
...napríklad keď od neho chcem, aby chvíľu posedel na lopte. Keď bol menší sedával na nej pravidelne, posilňoval tak svalíky a cibril rovnovážne reakcie;  keďže lopta mala tendenciu stále sa hýbať.

Dnes ho na ňu stihnem akurát posadiť a

No proste sa hneď stavia a odchádza.
A tak sme chtiac-nechtiac zmenili cvik , a trénujeme si vstávanie. Nikiho aj 20krát posadím na loptu a on vstáva. Veď aj do toho musí popri hýbajúcej sa lopte vložiť slušnú dávku sily a energie. A po prvých pádoch pred pár dňami prišiel rýchlo aj na to, že pre lepšiu stabilitu si musí nožičky viac rozkročiť a najprv sa nakloniť trupom dopredu, a až potom vstávať.
Dnes som pri cvičení stihla spraviť od lopty tri kroky dozadu a Niki už spokojný stál pri mne a víťazoslávne sa usmieval :)