August- v znamení pokrokov, prechádzok a novej lásky

Ešte nedávno som sa na krpca sťažovala, že aj napriek svojej schopnosti kráčať pomerne dlho nedokáže zájsť niekam k nejakému cieľu. Vonku sme sa len tak potĺkali smerom , kde ho v danej sekunde niečo zaujalo.
No ono sa to zrazu nejako zázračne zmenilo. Za posledné tri týždne prejde takmer každý deň do obchodu, párkrát zašiel do škôlky, no a raz zašiel ku cieľu, ktorý som vytýčila ja celý kilometer! Pôvodne som si potíšku vravela, že ak zájde do tretiny cesty budem jasať. Samozrejme nám to patrične trvalo, lebo nejaké tie lákadlá sme cestou museli pochytať , bez toho by to nešlo. Ale on tam fakt zašiel! :-O Bez prestávky vkuse kráčal, a hlavne bez záchvatu!
 Ďalšia pozitívna novinka je Nikinkov prevažne rovný chrbátik.
No a ďalšia novinka je jeho láska ku stĺpikom všetkých druhov, veľkostí, farieb, tvarov.... Netuším, čo ho k nim tak ťahá, ale sú neuveriteľné vábne a treba ich objímať a občas aj bozkávať!  Netušíte aké je nemožné od nich odísť ... :( Keď sa vonku prechádzame, stĺpik zbadá aj z väčšej vzdialenosti a okamžite k nemu zaháji také behy, až za ním ostáva čiara :D

No a zopár dôkazov :)
Krásny chrbátik

Niki sa prechádza so starkou.... no ale samozrejme zbadal stĺp od lampy

:)

A kráčajú ďalej

A zrazu mu vošiel do cesty ďalší stĺpik :D

Po starkinom dlhšom prehováraní sa zas pohli z miesta

Išiel s absolútne jasným cieľom, len mi ešte v tej chvíli nedochádzalo čo zbadal :D

No predsa ďalší stĺp, ale toto bola zrada! Bol predsa zamurovaný a nemohol ho nijako objať. Neúnavne to skúšal 10 minút, no nešlo to, tak po ňom aspoň poklopkal (ďalšia obľúbená činnosť) a potom zamračený odišiel :D

Vážny...  a zas ten rovný posed :)

A čakáme na očné vyšetrenie. Niki ako vždy nechápe prečo by mal čakať, a tak sa urputne snaží prebojovať dovnútra. Zaujímavé je, že nikdy za takejto situácie nechce odísť preč. Je to len jeho záujem o priestor za dverami? Ale na chodbe je obvykle ďalších aspoň 5 dverí a tie ho nezaujímajú. Mám proste pocit, že vie, že sme tam prišli absolvovať nejakú tú povinnosť a chce to mať čím skôr za sebou. Dosť často mu to totiž dopredu hovorím.

Krátili sme si čas prechádzkami po chodbách

Takmer nakoniec nášho čakania dostal Niki epi záchvat. Očné vyšetrenie tak potom prebiehalo v trošku kľudnejšom stave ako inokedy, ale niektoré úkony sa tak stali nemožnými.

V ten deň to žiaľ nebol posledný záchvat :´( Nikinkovi sa vracali záchvaty v hodinových intervaloch až do večera,
a to aj napriek podanému diazepamu. Našťastie, keď večer zaspinkal už bol v pohode. Veľmi som sa bála čo bude na druhý deň, no potom sa už nedialo nič mimoriadne. Takže za ten "skvelý" deň vďačíme zrejme prudkým zmenám tlaku vzduchu. Maminku to totiž večer zastihlo v podobe záchvatu migrény.

Posledných pár fotiek, zas na vylepšenie nálady patrí stĺpu, ktorý Niki pri dnešnej prechádzke zbadal cez pol sídliska. Fíha, tento je hranatý :D  

Podopiera stienku, aby nespadla

Pri prehováraní na odchod sa tváril nejako takto

A odísť sa nám nakoniec podarilo za strašného plaču.

Dúfam len, že som práve niečo nezariekla a osvojené schopnosti nám už ostanú :)