Smelec

Ja som smelý ho ho ho, nebojím sa ničoho. Ani tigra, ani leva, ani mamky, keď sa hnevá....
Tak nejako začínala tá básnička, ktorú si pamätám z vystúpenia škôlkárov....
A tak nejako sa asi zrazu začal cítiť Nikinko :) Stále častejšie stratí všetky zábrany a vykročí ku žiadanému cieľu celkom sám. Doma, vonku, hocikde. Za veľkým autom stojacim obďaleč na parkovisku, za cudzím farebným bicyklíkom, húkajúcou detskou policajnou motorkou, za svojim vlastným odrazom na presklených dverách , za hocičím , čo ho práve zaujme a priam magicky ho priťahuje. Dokonca aj vzdialenosť vecí, ktoré sú príťažlivé sa zväčšuje :) Zo dňa na deň.
Dokonca pozorujem, ako sa rozširuje Nikinkove zorné pole. Odkedy chodíme vonku zásadne peši, začal si viac všetko všímať. Zrazu zbadá aj vysokú pouličnú lampu a zvedavo si ju obzerá. Alebo sa zahľadí na pracujúcich chlapov na streche blízkej bytovky. So zaklonenou hlavou hľadí hore, nevie sa vynadívať a sem-tam pritom niečo zahundre.
A ja sa neopísateľnej roztekám šťastím :D


Pripájam dve dosť nekvalitné videá, ale to odhodlanie a snahu tam vidno dokonale :)
Jedno sa mi zas nepodarilo otočiť, to druhé áno, ale bez zvuku :(





Na druhom videu ostal Niki zarmútený z drobného neúspechu. Ale našťastie ho to rýchlo prešlo a potom ďalej chodil :)



Viete, že sme už viac ako týždeň vôbec nepoužili kočík? :)))