Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

štvrtok 16. septembra 2010

September- ochladenie, škôlka, nový zlepšovák a nemocnica

Po našom pestro prežitom zážitkovom auguste prišiel na rad september.  A my sme rovnými nohami vhupli do kolotoča každodenných povinností a tak trochu aj stereotypu. Celé nám to trošku spestrilo počasie, ale my sme sa doň vyzbrojili a nenechali sme sa odradiť!Vyzeralo to nejako takto :D


2.september znamenal pre nás začiatok už druhého "škôlkárskeho" roka, a tak sme sa vybrali skontrolovať našu skrinku a pozrieť do škôlky nových kamarátov. Niki ostal ešte stále zaradený v triede najmenších detičiek, v ktorej neostal už nik z jeho pôvodných kamarátov. Tak z toho mám hlavne ja trochu obavy. Aj keď sa nedá povedať, žeby sa Niki s kamarátmi oduševnene hrával, predsa len bol zvyknutý na isté tváre, a tiež deti ho už poznali a boli zvyknuté na jeho výnimočnosť. Vedeli k nemu pristupovať vzhľadom na jeho špeciálne potreby s prekvapivou trpezlivosťou a pochopením.
                                                     Nikinko pri svojej skrinke s havkom :)

V ten deň sme stíhali ešte nákup v tescu , Niki to vzal  rad radom :) Ale ruku na srdce :D našiel jednu vecičku, ktorú by som si asi ináč nevšimla. A po krátkom zamyslení som sa rozhodla ju kúpiť. Je to veľmi šikovná podložka väčších rozmerov. Máme ju na stole a používame ju stále pri papaní, maľovaní a pod.Je využitá naplno! Niki proste vie nakupovať :)

A čo ešte našiel v Tescu?

Nízky krásny lesklý stĺpik :) Neuveriteľné! Nikdy som si ho tam nevšimla

Pri jednom nudnom čakaní na maminku sa drobec rozhodol zavolať si z domového telefónu

Krásny!

Hravý

Nápaditý

Ukrivdený
Toto je náš nový malý zlepšovák. Volá sa to Sack ´n seat. Kúzelné malé vrecúško, ktoré sa zrazu premení na cestovnú stoličku, alebo nejaký zadržiavací bezpečnostný systém pripevniteľný na akúkoľvek jedálenskú stoličku. Keďže dosť cestujeme a do toho nášho auta skutočne nevojde všetko bude táto naša pomôcka využitá určite veľmi často. Zatiaľ sme ju síce odskúšali len doma, ale už môžme odporučiť.

Chystá sa bozkový útok na maminku ........ takými sa rada nechám bombardovať


No a ako a prečo sme skončili v nemocnici? V piatok bolo ráno ako každé iné, zvláštne bolo len to, že Nikimu nejako veľmi nechutilo papať. Deň predtým som ho počula pokašliavať a tak som si povedala, že ho asi bolí hrdielko a možno bude chorý. Zatiaľ sa mi však nezdalo, žeby bol na tom tak, aby sme museli navštíviť lekárku, tak sme sa vybrali do lekárne kúpiť nejakých pomocníkov  do boja proti bacilom. Ešte sme si stihli vybaviť nejaké oficialitky. Celú dobu som na Nikinkovi sledovala, že je veľmi unavený, nevládal už ani prekladať nožičky, kolená sa mu doslova podlamovali :( Keď sme konečne zaparkovali pred domom a šla som Nikiho vybrať z autosedačky zarazilo ma aký je strašne bledý! Pleť aj pery mu splývali v šedo omietkovej farbe do stratena a ani krk už nevládal držať hlavičku :(  V tom som si povedala, že lekárku predsa len navštívime, lebo toto už skutočne nevyzeralo dobre. Bolo ale treba ešte vybehnúť hore zobrať pár dôležitostí. Po pár krokoch od auta veci nabrali prudký spád v podobe nekončiacich prúdov zvratkov. Išiel víkend a tak som sa rozhodla veci riešiť radikálnejšie a rovno som nám zbalila tašku pre prípad hospitalizácie, s ktorou som bola už dopredu zmierená. Kým sme prišli do nemocnice Niki ešte párkrát zvracal, už však len žlčou, čo bolo určite ešte nepríjemnejšie. Prijali nás  so zjavnými známkami vážnej dehydratácie na detské oddelenie, spravili nejaké tie vyšetrenia, odbery, stery a všetko potrebné. Nikinko dostal výživu do žily a konečne sa mu trošku vrátila farba. Zaspinkal a mne sa uľavilo.
Ešte v ten večer mu už bolo evidentne lepšie. Vládal sa posadiť a chvíľku sa pohrať. Večer sme sa trošku dlhšie museli pozabávať, kedže toho cez deň dosť naspal. No a v sobotu ráno ma presvedčilo, že je v poriadku to, že hneď pýtal ham :) Následne si chcel vybrať z ručičky ihlu. Kedže sa bez následkov napapal, podarilo sa mu docieliť svoje.  Ešte sme si v nemocnici pobudli preventívne do pondelka, ale keďže s Nikinkom bolo všekto v poriadku a ani výsledky vyšetrení  nič neukázali dostali sme sa pred obedom domkov.
Niki a jeho snaha zbaviť sa toho otravného zavadzajúceho čuda



A takto nejako sme trávili tie "preventívne" chvíľky

Dúfam, že toto bol náš posledný pobyt v nemocnici na dlhé nasledujúce obdobie. Aj keď to nebolo také strašné , myslím, že nám to obom celkom stačilo!

1 komentár:

  1. Jéje, to bylo překvapení ... nepříjemné! Ta nemocnice.
    Hlavně, že už jste doma a zdraví!!!!

    OdpovedaťOdstrániť