Kovboj by z neho nebol. Chýbajú mu na to silné paže rázne rozrážajúce dvere :D
Ale svoje boje s nimi nevzdáva. A možno kým pôjdeme domov sa mu ich podarí otvoriť natoľko, že nimi dokáže aj uniknúť.
Zatiaľ si teda môžem kľudne posedieť a sledovať pritom, ako sa mu krútia závity rozmýšľajúc nad spôsobom ako nahradiť silu šikovnosťou.
Zlepšuje sa zo dňa na deň. Ešte pár dní a už si neposedím :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Zasmála jsem se, jak jsi hezky okomentovala fotku.
OdpovedaťOdstrániť