Bez obzretia (307/365)

Môj synáčik sa vybral na prechádzku. Neviem čo ho tak posmelilo alebo čo bolo tak mimoriadne lákavé. Alebo už proste prežil pár vecí a dorástol do samostatnosti.... alebo ma má už proste dosť a rozhodol sa prejsť po námestí bezo mňa. Nie len bezo mňa, ale aj bez môjho neustáleho podporovania, chválenia, povzbudzovania. Proste sa otočil a šiel. Do diaľky, bez zaváhania, bez obzretia!