My 3!

Prešiel dlhý čas, čo sme sa s Nikinkom odmlčali. Je to čiastočne preto, že v našich životoch sa udialo veľa zmien.
A všetky tie zmeny, viedli k jednej, tej najväčšej.
Už viac nebude "my dvaja" .....

Ani živáčka

Bývame na pomerne živom , mladom sídlisku- plnom rodín s deťmi. "Živé" je ale len v letných dňoch. Od jesene do jari je skôr vymreté. Pri našich tradičných sídliskových potulkách, ktoré sú nevyhnutné na udržanie Nikinkovho statusu ´chodca´ , obvykle nestretneme ani živáčka!
Výnimočne sú nám malým spestrením psíčkari, ktorých ich panelákoví psí parťáci donútia vystrčiť z domu päty aspoň na moment.

Inak tomu nebolo ani dnes. Ten šedý svet vyzeral spoza okna akosi pochmúrne. Ale nedali sme sa odradiť a šli sme ho trochu spestriť a rozveseliť.
Aj keď všade stojaca voda z rýchlo sa topiacich más snehu nám výrazne vymedzovala možnú trasu, nebolo to také hrozné. Napokon počasie bolo príjemné.
Niki úspešne prežiaril  tú šeď...

A svojou jedinečnou radosťou urobil tento deň krajším aj pre mňa.

A aby ste verili, že sme sa cez zimu len tak neflákali, a tiež, že Nikinko je naozaj veľký šikovník, tu je jeden dôkaz. Stačí si pohodlne oprieť hlavu o pravé rameno  :D  a budete vidieť celkom jasne, čo sme sa za ten čas blogového mlčania naučili :)

Tak si aj vy užívajte príjemné zjarievanie sa ;-)

V zime bola zima!

Nič nové všakže...
Aj táto zima bola pre nás náročná a dlhá. Vďaka istým okolnostiam, bola však pre nás o čosi znesiteľnejšia. Niki sa k nej postavil ako chlap... veď je už veľký! A niektoré momenty si dokonca užil :)

Aj keď sme zväčša boli veľmi unavení

zima nás nakoniec nepremohla, nedali sme sa!

Dlho sme sa neozvali

Nového je u nás strašne veľa. Toľko, že sa práve kvôli tomu už dlhšiu dobu neviem odhodlať to tu nejako rozumne zhrnúť.
A tak začnem tým najdôležitejším - tým, čím sme sa zaoberali posledného pol roka a prinieslo nám to novú nádej. Najlepšie urobíte, keď si to prečítate po kliknutí sem

Prajeme Vám aj s Nikinkom krásny deň

Vaše 2% = naša nádej na lepší život

Aj vy platíte daň z príjmu? Je tu znovu čas rozhodnúť sa, čo so svojimi 2% tami. Ak ste sa ešte nerozhodli, chcem vás požiadať, aby ste si spomenuli na Nikinka. 

Uplynulý rok bol pre nás náročný, ale plný noviniek a veľmi prospešný.
Keďže však stále je čo zlepšovať,  naša túžba po samostatnosti  neutícha a pomôcky, terapie ani rehabilitácie, ktoré sú pre nás nevyhnutné, z ceny nepoľavujú - práve naopak, aj tento rok vás chceme poprosiť o vašu kvapku v mori. 
Ak ste sa teda rozhodli pomôcť v napredovaní a uľahčiť mnohé v každodennom živote práve Nikinkovi, a ste odhodlaní poukázať svoje 2% na tento účel, sme vám vopred vďační a zaviazaní; a tu je pár malých rád pre vás:

A) Ak Daňové priznanie za Vás robí Váš zamestnávateľ /zamestnanci/
1. Požiadajte svojho zamestnávateľa do 15. 2. 2013 o vykonanie ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov a zároveň o vystavenie potvrdenia o zaplatení
dane.
2. „POTVRDENIE o zaplatení dane“, z tohto potvrdenia si viete zistiť dátum
zaplatenia dane a vypočítať 2% z Vašej zaplatenej dane. Táto suma však musí
byť minimálne 3,32 €.
3. Vyplňte vyhlásenie o poukázaní 2 % dane. Uveďte vaše meno, rodné číslo,
bydlisko a sumu zodpovedajúcu 2% zaplatenej dane. (Tento papier prosím okopírujte a doručte nám ho akýmkoľvek spôsobom)
4. Najneskôr do 30. apríla 2013 pošlite/doručte obidve tlačivá daňovému úradu v
mieste vášho bydliska.

B) Ak si Daňové priznanie /DP/ podávate sami /Právnické osoby a fyzické osoby/
1. V tlačive daňového priznania vyplňte oddiel „Vyhlásenie o poukázaní podielu
zaplatenej dane“ . Do príslušných kolóniek uveďte:
Sumu 2% (PO 1,5%) z vašej dane v €
IČO: 360 901 91
Právna forma: Občianske združenie
Názov: Aktívny vozík
Sídlo: Višňové 580, 013 23 Žilina
a) Fyzická osoba, ktorá vypĺňa DP – typ A, venujte pozornosť VIII. oddielu
b) Fyzická osoba, ktorá vypĺňa DP – typ B, venujte pozornosť XII. oddielu
c) Právnická osoba venujte pozornosť IV. Oddielu. Suma 2% resp. 1,5% však
musí byť minimálne 8,30 €.  (stranu s oddielom „Vyhlásenie o poukázaní podielu
zaplatenej dane“ nám prosím okopírujte a doručte)
2. Daňové priznanie s tlačivami odovzdajte a uhraďte daň na daňovom úrade podľa
svojho miesta bydliska do 31.marca 2013.

Veľmi dôležité , aby Vami vyzbieraný podiel bol poskytnutý Nikinkovi je, aby sa ku nám dostala kópia časti DP - V Y H L Á S E N I E o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane.

Môžete tak spraviť poštou na našu adresu : Veronika Orošová

                                                                  Okružná 2057/13

                                                                  Dolný Kubín 026 01

Prípadne v digitálnej forme oscenovanú na adresu: orosovanika@yahoo.com

Tlačivo ´ Vyhlásenie´ s predtlačenými údajmi nášho občianskeho združenia môžte nájsť po kliknutí sem na stránke občianskeho združenia.

Takisto vám budeme veľmi vďační, ak našu prosbu rozšírite aj medzi svojich známych, kolegov, rodinu, či susedov. Pretože čím viac kvapiek, tým ľahšia plavba.

Srdečne dopredu ďakujeme za každú vynaloženú snahu pomôcť môjmu anjelikovi Nikinkovi.

Bravo

Šikovný! Tak znie preklad slova ´ bravo´ z taliančiny. A hoci je Nikinko naozaj šikovný a veľmi sa snaží, k stopercentnej, spoľahlivej chôdzi má stále málo sily a veľa záchvatov :(
Bravo je aj názov nášho nového pomocníka. Naše náhradné nožičky.

Je to odľahčený aktívny vozík Bravo Racer od firmy Otto Bock. Poisťovňa nám ho napokon schválila a preplatila v plnej výške včetne úprav a doplnkov.

Pochváliť sa môže nízkou váhou (oproti štandardným detským invalidným vozíkom o polovicu), mimoriadne dobrou stabilitou a ľahkou ovládateľnosťou.
Označenia typu invalidný vozík a vozíčkár vyznievajú tak definitívne, napriek tomu si myslím, že pre nás to definitíva nie je, a ak má Nikimu niečo pri jeho presunoch pomáhať, som rada, že je to práve tento vozík.

V lete

Pýtate sa, čo sme robili celé leto?
Trénovali, trénovali a trénovali!

Škôlkársky inventár

Niki dovŕšil v máji 6 rokov. Má teda školský vek. Pre tento rok sme sa situáciu rozhodli riešiť odkladom povinnej školskej dochádzky. Tak sme teda , bok po boku, už štvrtý rok nastúpili do "našej" MŠ. Napriek tomu, že sa dĺžkou svojho pobytu smelo  môže radiť medzi inventár, je stále na začiatku.

No ako všetko, aj toto je veľmi relatívne. Aj neomylný výrok osôbky, s ktorou sme po dlhom čase prišli do kontaktu, "ešte sa stále nič nenaučil?"
Nuž áno, stále sa nevie sám obliecť, najesť, umyť, nevie kresliť, strihať, ani stavať skladačky.
Naučil sa ale iné úžasné veci.
Naučil sa odhodlaniu, nebojácnosti, vytrvalosti, sebadôvere, priebojnosti...


... je toto nič?!

Schovávačka?

Už sa pred vami nebudeme schovávať...

Zdieľaniahodné novinky

Odkedy som začiatkom mája naposledy aktívne prispela na blog, udialo sa u nás pár zásadných udalostí.
Po dlhom čakaní nám bola schválená poisťovňou kúpeľná liečba. Rozhodli sme sa ju, výnimočne, absolvovať tentokrát v jarnom (ako sa ukázalo neskôr, už v krásnom letnom) období. Keďže pozvanie do kúpeľov prišlo nečakane a rýchlo, bol náš odchod opäť trochu chaotický. Znamenalo to okrem iného aj to, že Nikinkove šieste narodeniny oslávime práve v kúpeľoch. Doma sa ešte pred odchodom uskutočnila skromná gratulácia. Nikinkovi to vôbec neprekážalo. Zdalo sa mi dokonca, že je spokojnejší ako po iné roky. Prebehlo to nenásilne  a Nikinko sa svojim darčekom potešil.
Nesmiem a nechcem zabudnúť spomenúť našich nových priateľov, ktorí sa aj v kúpeľoch postarali Nikimu o krásne narodeniny- čokoládovým závinom, sviečkami, spevom, dobrotkami a dokonca aj darčekmi  nás naozaj úprimne potešili.
Keď mám stručne zhodnotiť náš kúpeľný pobyt, bolo naozaj dobrým rozhodnutím absolvovať ho  v tomto období. Hlavne samozrejme kvôli počasiu a možnostiam trávenia voľného času po absolvovaní kúpeľných  procedúr. Nemenej aj kvôli pravdepodobnosti ochorenia v teplom počasí ( v porovnaní s novembrom). Ako výhodu možno nesporne brať aj množstvo  a druh potrebnej batožiny. Vlastne som na našom tohtoročnom pobyte v Kováčovej nenašla jediné negatívum- viac slnka, viac energie, veľa prechádzok, veľa reálne absolvovanej hippoterapie.... Niki sa samozrejme posunul o čosi dopredu. Zosilnel, spevnel, naopak sa nám podarilo uvoľniť a odbúrať niektoré krčovité stereotypné pohyby. Získal viac sebadôvery, odvahy , zlepšil sa jeho kontakt s inými ľuďmi- hlavne s deťmi. Zvýraznila sa tiež jeho snaha o aktívnu komunikáciu- aj keď slov sme sa stále nedočkali, jeho okaté prejavy dožadovania, súhlasu, nesúhlasu , nadšenia, pohoršenia, aj oznamovania svojich potrieb sú oveľa zrozumiteľnejšie. Sú to veci, ktoré si mnohí ani nevšimnú, ale pre nás sú to práve tie dôležité malé zázraky.
Za všetky fotky pridám len pár Nikinkových určite najmilovanejších momentov.
Ako inak papanie :)

Návštevy pána doktora

A hlavne naše každodenné strenutia s milovaním koníkom Iľjom, voči ktorému má Niki absolútnu dôveru a žiadny odstup :)

Verím tomu, že práve Iľja lieči Nikinkovu dušu tak, ako by to žiadna tabletka nedokázala.
4 týždne prebehli ako voda :)
Po návrate domov z kúpeľov sme sa dozvedeli, že našej žiadosti o uznanie nutnosti opatrovania po šiestom roku veku malého, bolo vyhovené, no preventívne som sa ešte trochu musela doťahovať s novou pani úradníčkou, ktorá  za svoju hrubú chybu odmietala vziať zodpovednosť. Nikinkovi bol prevydaný nový preukaz zťp- čudná to pečiatka  nášho "hitlerovského" sociálneho systému - v súvislosti s čím sme boli nútení absolvovať aj celkom adrenalínové "dokladové" fotenie. To dopadlo, napriek miestami zúfalému priebehu, nad očakávania, čo som bez pridlhého rozmýšľania využila na viac vyhotovení jeho vydarených póz.
Niekde medzi bežnými starosťami, užívaním si krásneho počasia, a tešením sa na domácu dovolenku s priateľmi, začal Niki strácať svoj perličkovo-diamantový mliečny chrup.

Neberie to vonkoncom tragicky. Štrbinky v jeho ústach dodávajú jeho, už aj tak kúzelnému, úsmevu mimoriadne čaro, ktoré mi zakaždým nanovo vylepší náladu :D A tak jeho úsmev milujem ešte viac!

Ešte v Kováčovej sme absolvovali prvú naozaj poučnú a detailnú prezentáciu pomôcok pre hendikepovaných. Po porade s fyzioterapeutom, dostatočnej skúške a chvíľkovom uvažovaní sme sa nakoniec predsa len rozhodli skúsiť si nárokovať v poisťovni na vozíček na mieru upravený pre Nikiho. Doma sme to teda dotiahli do úradného konca. Taktiež nám bola odporúčaná polohovacia ortéza trupu- zariadenie, ktoré by malo Nikiho v sede udržať v správnej polohe. Pri jeho ťažkej axiálnej hypotónii (ochabnuté svalstvo trupu a chrbta) by malo pomôcť úspešne predísť vzniku skoliózy (ďalšiu dg. naozaj nepotrebujeme) Len pred pár dňami som sa dozvedela, že poisťovňa kladne vyhovela našej žiadosti o preplatenie vozíka aj jeho úpravy. Je to trpká radosť, ale teším sa tomu! Podobne bude, dúfam, vybavená aj žiadosť o ortézu. V prípade, že by mi ju zamietli, som pripravená túto ortézu zafinancovať zo sumy vyzbieranej z 2% z daní.

Toľko nateraz z našich noviniek.
Pokračovanie z obdobia absencie nabudúce...

Prečo nepíšem....

Nie, nie, my dvaja

 sme sa nestratili z povrchu zemského.
Pokračujeme neustále usilovne ako mravčeky

 s večnou nádejou

 v našej snahe dostať sa vyššie.

 Občas vidíme naše výsledky celkom optimisticky,

 niekedy dosť bledo.

 Ale hlavne ruka v ruke nezabúdame kráčať ďalej (a že sa v poslednej dobe nachodíme!)

 Užívame si výlety, prešli sme už cesty

 aj necesty

 Užívame si krásne leto

 a tiež spoločnosť dobrých a vtipných priateľov :D

 Je to všetko dostatočným ospravedlnením za rekordne dlhú pauzu na blogu?

Budem v to dúfať.
Zároveň si dávam záväzok vyhradiť si na blog pravidelne čas. Snáď sa mi podarí aspoň stručne zhrnúť naše posledné obdobie a tiež rozumne nadviazať ďalej v zaznamenávaní nášho adrenalínového života :)

Pomocníček

 Začalo to obyčajnou, už toľkokrát vyslovenou vetou: " Miláčik, podržíš mi to prosím chvíľočku?" Strčila som pritom malému (ne)pomocníkovi do rúk malý ľahký plastový nákupný košík, zatiaľ čo som sa vrátila k pokladni zaplatiť nejakú drobnosť. Len mikrosekundu trvalo kým som si uvedomila, že Niki košík drží a nepustil ho hneď na zem, ako uňho doteraz vždy bývalo zvykom.

 

 Sekundy pomaly pribúdali a Niki košík stále držal.

 Vďaka superpomalej predavačke pribúdali už aj minúty a Nikinko košík stále vytrvalo držal.

 Aj keď je vidieť, že pre neho možno až taký ľahký nebol, dojímalo ma ako si ho prechytával v snahe, aby mu nespadol.

 Aj napriek miernej beznádeji v jeho tváričke tam bolo vidno aj kúsok dôležitosti zo zverenej úlohy, navyše ešte kusisko sústredenia. Práve v momente, keď bol košík už len pár centimetrov nad zemou a Niki od vyčerpania vo výraznom podrepe, som dostala svoj výdavok z pokladne a mohla som môjmu snaživému pomocníkovi odľahčiť. Poďakovala som mu za ochotu a pomoc, košík mu z rúk vzala a odložila ho na kopu ostatných. V tej istej sekunde sa vzpriamil a s najdlhším a najhlbším výdychom, aký som kedy počula, vykročil k dverám.

 Bol to pre mňa jeden z najkrajších darčekov, aký mi mohol dať. Keď totiž on sám niečo nechce, nedotlačil by ho k tomu človek ani párom volov.
Bol to taký maličký dôkaz lásky. Chcel maminke spraviť radosť.... a podarilo sa mu to :)

O pár dní  mi zas ochotne odniesol taštičku  a vyzeralo to, akoby to pre neho bolo bežné. Ďalší maličký dôkaz, a veľká radosť potom.

Veľa malých krôčikov = jeden veľký krok k nášmu snu

Podarilo sa nám to,  Nikinko si môže konečne s istotou, bez strachu užívať svoje schopnosti a objavovať a obdivovať pritom svet.... samozrejme musím podotknúť, že na čerstvom vzduchu.

 Tešiť sa pritom hoci aj z dožívajúcej súčasti niekdajšieho socialistického sídliskového rozkvetu. Z hojdacieho koníka, ktorému inak venujú pozornosť už len hulváti, v snahe dopomôcť mu k definitívnej nefuknčnosti.

 Jeho záujem a radosť sú tak čisté.

 Jeho šťastie je tak krásne. Neviem sa ho nabažiť.

 Milujem ho a som vďačná, že ho môžem vidieť tak často.