Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

utorok 17. augusta 2010

Ako sa Nikinko podelil

Prvýkrát vo svojom živote sa včera Niki rozhodol s niečím podeliť. Nebolo to síce celkom tradičné(ale čo u nás je však?!), podelil sa so mnou totiž o môj vlastný prst. :D Už dlho má vo zvyku chytiť druhému prst a "jazdiť" si ním po zúbkoch prípadne jemne ohryzkávať nechty. Svojim spôsobom sa tým ukľudňuje, kúzelne to pôsobí napríklad pri čakaní v rade na pokladňu v tescu, ale aj v iných situáciách. Občas to robí len tak pre zábavu. Už tomu ani veľmi nevenujem pozornosť. Ale tentokrát som spravila trošku divadielko a snažila som sa tváriť veľmi zaujato jeho duchaplnou činnosťou. Najprv po mne poškuľoval a odolával. A zrazu sa rozhodol- sám od seba - dať mi ochutnať trošku tej špecialitky :D No tomu sa nedalo odolať- olízať si vlastný prst :D A tak som tak trochu vnikla do Nikinkovho tajuplného sveta. A oplatilo sa, okrem toho, že je tam celkom sranda sa vďaka tomu niečo naučí- veď vedieť sa podeliť je tiež pokrok! Nikinkovi sa veľmi páčilo, že opakujem po ňom všetky jeho gestá-záujmu aj nadšenia.
Niki mi svoju pochúťku opakovane ponúkal hádam 5 minút. Ďakujeme tete Evke, ktorá to natočila.


1 komentár:

  1. To je tak krááásný! Opravdu se Nikinko dělil o svoji zábavičku či pochoutku, nebo možná obojí :o) s maminkou. To si myslím, že je velký krok kupředu.
    Je moc hodný, Nikinko! Jsem zvědavá, jestli přijde dělba i o něco jiného :o)

    Zdravíme z Čech!!!

    OdpovedaťOdstrániť