Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

pondelok 24. januára 2011

Farebné lákadlá (45/365)

Dnes som sa rozhodla vložiť sem namiesto fotky video :) (mám pocit, že fotka by v tomto prípade dostatočne nevystihla krásu toho momentu)

Dnes sme ako tradične párkrát v týždni navštívili lekáreň- mali sme tam liečiky, ktoré sa musia u nás objednávať. Aspoň nás nesklamali vetičkou, že "ešte neprišli" , ktorú si dosť často vypočujeme. Keďže sme toho mali dnes poobede na programe viac, boli sme autom. A tak bol Niki v lekárni na peši. Ten kúsoček od auta do lekárne zvládol pekne po svojich. Zvládol aj čakanie v rade- prekvapivo v pohode- asi preto, že bol na nožičkách a mohol si obchytať, čo sa mu zapáčilo. Všetci ale asi nemali takú radosť z Nikinkovej zábavky, pretože jeho uslintané packy na tom krásne vyleštenom skle pôsobili ako nevydarená dekorácia :D Nevadí, ja som bola pyšná :)
V momente, keď sme už boli na rade my a dostávali sme lieky, Nikinka omrzelo zdržiavať sa v mojej blízkosti. Ja som totiž stála na mieste a to bolo predsa nudné. No a na druhej strane miestnosti bolo kopu krásnych farebných krabičiek od kašičiek, a iných pekných vecičiek, ktoré bolo treba obzrieť si zbližšia :)
A tak nezaváhal....
A ja som v tom momente bola ešte pyšnejšia!

1 komentár:

  1. nikinko je šikula...Bodejt by se nešel podívat..i já se v lékárně kochám těmi barvami...a medvídky a plyšáčky... čajíčky a sušenkami...

    OdpovedaťOdstrániť