Dobrú noc

Po absolvovaní všetkých povinných večerných procedúr si oblečieme pyžamko a ešte sa chvíľu hráme, vypijeme mliečko, prípadne sa len tak túlime a užívame si tieto chvíľky.
A potom si Nikinko rozmyslí, že už má toho pre dnes dosť a je už naozaj unavený. Ja mu pripravím posteľ  a on.....




... sa uloží na spánok :)

Samozrejme, že potom ešte nasleduje moje "ukladanie" :  pusinka, obľúbená Lala (žltá hrdinka z rozprávky Teletubbies) prikrytie, znovu pusinka a znovu a znovu.... :D

Mám veľkú radosť z  (v podstate náhodného zistenia pred pár týždňami), že Nikinko sám dobre vie kedy je už unavený a sám vie aj to, že spánok mu pomôže vždy načerpať nové sily.
Mám radosť z toho, že naše rituály sú pre neho už také bežné a zaužívané, až sa zrazu čuduje a je nesvoj, keď je niečo inak.
Mám radosť aj z toho, že Niki má zrazu obľúbenú Lalu. Už párkrát som sa ho snažila naučiť na nejakú plyšovú potvorku, vždy sa mi to zdalo milé a mala som proste pocit, že to patrí k deťom. No zistila som, že som mu nenápadne natískala tie nesprávne potvorky. Vo sne by ma nenapadlo, že sa mu zapáči práve táto žltá krásavica, ktorá je mne vrcholne nesympatická , a preto som ju doteraz schovávala do útrob v našej izbe :D Teraz je naša Lala prvá, ktorú stíska a bozkáva ráno, a posledná zas večer :)

Všetko to považujem za nejaký ten míľnik. A aj keď tabuľky , ktoré ukazujú správny vývoj dieťaťa som už dávno prestala sledovať, pamätám si, že takéto prejavy  v nich spomínané boli, a preto sa neopísateľne teším, že tu zrazu sú, aj keď o čosi neskôr.....