Niki bol vcelku trpezlivý, čakanie sme sa snažili krátiť prechádzkami a obdivovaním reklamných plagátov. No Nikimu sa viac páčilo obťažovať ostatných čakajúcich. Na moju smolu jeho ojedinelým prejavom sympatií nie všetci porozumejú. A tak sa naše čakanie "zahusťovalo" mojim ospravedlňovaním a vysvetľovaním Nikinkovho priateľského vyčíňania v podobe ťahania uší,testovania trúbivosti ich nosov (obľúbená činnosť, kedy Nikinko stlačí nos a my spravíme "tutuuuuut") , rozpínania zipsov na taškách napríklad, následnej radosti z objavenia ich obsahu a kopu iných zaujímavých činností. Neuveriteľné aké má občas Niki dlhé ruky, a o jeho rýchlosti a pohotovosti, keď je nadohľad motivácia by som mohla napísať osobitnú esej :D
Preto myslím, že sa spolučakajúcim aj uľavilo, keď konečne prišiel náš čas.
Ešte v čakárni mi vírili hlavou predtuchy polokatastrofického priebehu následného vyšetrenia, ale po vstupe do ordinácie sa Niki neuveriteľne ukľudnil.
Aj napriek tomu, že si užil najprv trošku utrpenia v podobe kvapiek , pri vyšetrení prekvapivo spolupracoval. Pani doktorka bola s priebehom nadmieru spokojná. Usúdila, že rozdiel v dioptriách medzi jedným a druhým očkom je veľký a odporúčala okuliare. Neviem akú to bude mať pri Nikinkovi úspešnosť, ale predpis sme nakoniec dostali , nakoniec však s trošku nižšími dioptriami ako namerala.
Cestou sme sa zastavili v očnej optike, kde sme mali rámik na okuliarky vybratý a rezervovaný už od poslednej očnej kontroly, po ktorej nakoniec pani doktorka ešte ustúpila od voľby mu ich predpísať. Ani som nedúfala, ale mali sme šťastie v tom, že nám ho ešte stále držali odložený v šuflíčku. Takže za pár dní vám tu budeme prednášať naše prvé zážitky z pokusov o nosenie okuliarov :D
A fotka dňa? Keďže na očnom sme strávili dnes naozaj celú večnosť, Niki mal toho pri ceste domov už naozaj dosť. Len čo som ho usadila do auta, zavelil "ham" tak som mu dala do ručičky kúsok pečivka, nech si zahryzne aspoň to, kým prídeme domov. No bol aj veľmi unavený, ráno sme vstávali o čosi skôr ako inokedy. A takto dopadol boj únavy a hladu :D
Príspevky
Ahojky, popis v cekarne mi naramne pripomina naseho Tomaska. Nekdy se sama nestacim divit jak dlouhe ruce ma a jak rychly dokaze byt. Tomi leze do tasek, obchytava zadky, nejlepsi je kdyz se s nim prochazi Miro a Tomi natahne rucku a chyta zadky zenam. :-)))))))))))) cekam, kdy manzelovi nektera z nich ustedri pohlavek. Gratuluji k tak uspesnemu zvladnuti ocniho vysetreni. To mi pripomina, zebychom taky meli jit. Je velmi tezke bojovat s unavou a hladem - takto konci i Tomiho boj.
OdpovedaťOdstrániť