Niki je hypotonik ako nakreslený.
Aj keď lekári v tom nemajú celkom jasno, a kvôli nejasnostiam v jeho diagnóze má v papieroch písané: DMO zmiešaná forma hypotonická s frustnou spastickou diparézou.
Slabé telíčko neustále cvičením a častými prechádzkami posilňujeme. Odkedy trávil Nikinko viac času na nohách, badala som občas u neho jemný náklon na pravú stranu. A čím dlhšie stál tým viac bol jeho chrbátik unavený a neprirodzený "krivý" postoj sa zvýrazňoval. Po rehabilitačnom pobyte v Martine v novembri minulého roka som to už ale nebadala. Jeho postoj aj chôdza boli rovné a stabilné. Mala som veľkú radosť.
Ale teraz prežívame život "po prvom januári", a aj napriek tomu, že intenzívne pracujeme na naberaní sily a zlepšovaní stavu, prežívame naše dni naklonení pravej strane :(
Nikinka to ťahá doprava dokonca aj v sede
Aj vtedy keď sedí podopretý
Keď mu chrbátik spevním bandážou má ho síce rovný, ale pravú stranu zas ťahá na bok nejaký neviditeľný nepriateľ magnet a tak Nikiho posed vyzerá ako šikmá veža v Pise.
Pri chôdzi je jeho výklon niekedy menej výrazný, inokedy tak zreteľný a neprirodzený, až je počudovaniahodné, že v takej póze dokáže kráčať
No snáď najhoršie to je, keď Niki stojí dlhšie na jednom mieste. Postupne stále viac a viac krčí pravú, prípadne obidve nožičky v kolenách, pričom kolená vytláča do ľavého boku, v snahe udržať sa v stoji sa preto v trupe musí nahnúť zas na pravú stranu. Inak by spadol
Občas je jeho náklon taký extrémny až popiera polovicu fyzikálnych zákonov a mňa doháňa k hnevu a beznádeji :(
A ja sa môžem len pýtať, prečo zrazu? Robím niečo zle? Alebo sa mu niečo, čo s týmto priamo súvisí, stalo v mozgu onoho dňa, keď ostatní spokojne dospávali bujaré silvestrovské oslavy? Alebo snáď (touto alternatívou sa utešujem) ešte nie je dostatočne silný? Silný ako predtým, aby mohol chodiť tak krásne, ukážkovo ako predtým... ale nemôžem mu v tom zabrániť, pretože on si to, že už predtým chodiť vedel, veľmi dobre pamätá a to od prvej chvíle ako sa prebral. Pretože aj napriek tomu, že sa vtedy v nemocnici po zotavení nevedel ani posadiť, sa chcel rovno postaviť na nohy a bol mierne povedaný vystrašený z toho, že nemôže.
Som zas len zbytočne hysterická? Alebo netrpezlivá?
V apríli nás čaká vyšetrenie MRI, a ja sa strašne bojím. Aj keď zároveň dúfam, že nič neukáže a moje obavy sú prejavom prostej lásky :)
Držte nám palce prosím. Radi by sme kráčali týmto svetom vzpriamení!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Moc, moc , moc držíme palce..a přejeme hodně síly - vám oběma - do života i na cvičení.
OdpovedaťOdstrániťNuž ja si osobne Veronika myslím, že to bude niečo v hlavičke. Ja držím palce na to MRI. Nás to čaká koncom marca. Dúfam, že tam zas nenachytáme nejakú chrípkovú pliagu ako minule. :o(
OdpovedaťOdstrániťMožno by bolo zase vhodné absolvovať ten rehabilitačný pobyt v Martine.
Držím palce, aby sa Nikinko z toho dostal.
Zuzana a Maťo
Veroniko, ja si zase naopak myslim, ze je to zpusobene epi a naslednym pobytem v nemocnici. Tomimu taky po tom velkem zachvatu v bezvedomi trvalo dlouho nez se dostal do svych koleji. Mohlo se klidne stat, ze Niky proste nektere dovednosti zapomnel a musi se je naucit znovu a musi opet nabrat silu. K tomu sezeni a naklaneni se na tu pravou stranu...ja bych ho posazovala tak, aby mel pravou nohu natazenou pred sebou a levou nohu pokrcenou za sebou. Tim dojde k protahnuti praveho svalstva, ktere ma zrejme skracene, a proto ho to taha doprava. Jinak moc, moc, moc drzim pesti, vsak vis.
OdpovedaťOdstrániť