Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 29. apríla 2011

Aura

Predtým než vypukne epileptický záchvat mávajú často epileptici isté pocity, ktoré cítia len oni sami. Nazýva sa to aj epileptická aura.
Dnes som si uvedomila, že Niki sa pred veľkým záchvatom (ktorý nás práve dnes po istom čase prekvapil svojim úderom)  správa približne rovnako. Je taký zvláštne strnulý, a akoby so strachom sa ku mne príde túliť, bozkáva a objíma ma veľmi silno (silnejšie a intenzívnejšie ako inokedy), akoby sa chcel uistiť, že som a ostanem pri ňom; a pomôžem mu v tom, čo má prísť....
A ja by som tak rada :( a som absolútne bezmocná.... V mojich silách je len byť pri ňom, veriť, že to pominie čím skôr a dúfať, že aj tou troškou - svojou prítomnosťou a modlitbou, mu naozaj pomôžem.
Keď záchvat prejde, Niki ostáva v miernej letargii. No aj napriek tomu intenzívne vníma moju prítomnosť, na ktorej je v takých chvíľach priam závislý. A tak si najbližšie chvíle užívame spolu. V objatí, vedľa seba na deke, s pohľadmi absolútne neprestrihnuteľne spojenými sa rozprávame očami, dotykmi umocňujeme svoju blízkosť a lásku, vďaka ktorej sa Nikinko nakoniec úplne ukľudní a dostane do pohody.
Potom prichádza ďalšia pozáchvatová fáza, ktorá sa už ale prejavuje len na mne. Smútok z bezmocnosti a túžba vedieť robiť zázraky...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára