Revolúcia

Nie, nevyhlásila som blogu revolúciu. Moja odmlka bola spôsobená spočiatku našim vrcholiacim pobytom v kúpeľoch - náročnosťou, únavou, mojou chorobou. Nesmiem a ani nechcem opomenúť fakt, že som si chcela ešte užiť spoločnosť úžasných ľudí; a tak mi chvíle, ktoré inak využívam práve na blog, vypĺňalo pár bosoriek - skvelých mamičiek svojich úžasných detí, a nezabúdam ani na ocka.
Po príchode domov som zas popri bežnom dennom fungovaní doháňala zameškané. Okrem iného bolo treba dostať do normálu spánkový deficit.
Jedným z dôvodov mojej blogovej absencie je aj tichá radosť z Nikinkových pokrokov. Každý deň si užívame prechádzky, a aj keď netrvajú dlho, vo svojom vnútri sa ich neviem nabažiť. V kúpeľoch nastalo zlepšenie, v aké som ani nedúfala. Pohľad na každý jeden jeho sebaistý krok ma napĺňa úplne všetkým. Do takej miery, že som na čas stratila potrebu zdieľať naše dni so svetom. Nie že by som sa nechcela podeliť s radosťou. Skôr bolo moje prežívanie týchto zázrakov také silné a zároveň zmätené, že by akékoľvek moje vyjadrenie tu pôsobilo ako nezrozumiteľné bláboly.
Teraz píšem. Som to dlžná svojej výčitke, tomuto blogu aj ľuďom, ktorí nám držia palce a mali už obavy o naše zdravie (ďakujem za vašu starosť aj maily) .
Nemám na to dopĺňať všetko deň po dni. Tak som sa rozhodla, že zvyšok nášho pobytu zhrniem v zmysle hesla " lepšie raz vidieť..."
A tak teda pozerajte ( po kliknutí sem)