Jún (2.dekáda)

Tak to vyzerá, že nám teplo už skončilo. No na nálade nám to neubralo. O to sa postarala choroba. Najprv nás prekvapili jeden večer Nikinkove vysoké horúčky. Zašli sme k pani doktorke, dostali nejaké lieky na zapálené hrdielko a o pár dní to už bolo ok. Po pár dňoch to ale chytilo mňa.Taký istý priebeh - prvé dva dni vysoké horúčky. To bolo trošku horšie, lebo Niki sa o mňa nevedel postarať. Ale pomohli nám moji rodičia, a tiež môj starký, ktorý sa pol dňa vytrvalo hral s Nikinkom a dozeral na neho, zatiaľ čo ja som vyspávala horúčku.
Tie dni som nejako nestíhala fotiť ,ale predsa len sa o pár chvíľ podelíme.
Ešte pred chorobou sme sa vybrali do Martina na Misiu topánočky pre Nikinka. V našom meste je celkom sci-fi nájsť vôbec poriadnu predajňu obuvi. A ak ju aj nájdete máte na výber z dvoch druhov detských (chlapčenských) topánok. Nám pritom ani jedny nevyhovujú, lebo majú nízky strih, suché zipsy ... atď. Asi máme vysoké nároky, ale keď vidím ako veľmi ovplyvnia jeho chôdzu správne zvolené topánky, tak nerozmýšľam pridlho...
Fotky sú z cesty, tam sa fotiť nedalo lebo Niki veľmi rád nakupuje a mám čo robiť aby som okolie ochránila pred jeho chobotničími chápadlami.

Pri cestovaní sa málokedy nudí. Pomáha mi šoférovať a popritom počúva hudbu a často si aj spieva :)

Na tejto fotke je už Nikinko po prekonaní horúčok. Vonku krásne, my chorí a deň dlhý tak sme sa zabávali kadejako. Hojdačka bodovala, aj keď v nej vydržal vždy len kratúčko, zato si pýtal hojdanie každú chvíľu a tak moje bicepsy vyzerajú zas o niečo vypracovanejšie :D

Na ďalší deň choroby sme to už vnútri nevydržali a Nikinkovi už bolo skutočne lepšie, tak sme sa rozhodli spraviť si malý trip na balkón :) Skúšala som ho nalákať na bublinovú pištoľ

Bublinky ho bavili len chvíľku. Inak sa mu veľmi páčia, ale to by na tom balkóne nesmelo byť toľko zaujímavých vecí...

Ako napríklad štetec (hm, ktovie kde sa tam vzal)

Hlina pre kvietky

A kolíčky na prádlo :)

Ostatných pár fotiek je produktom mojej nekonečnej nudy popri ležaní v posteli už počas mojej choroby. Ani spať sa mi už nedalo, no stále som nevládala byť nejako aktívna a tak som pozorovala Lucku ako sa hrala s krpcom. Tiež som sa trochu pohrala s foťákom a prišla na pár zaujímavých funkcií (načase po roku )

Nikinkova fantázia nemá medze :-D

Dúfam, že týmto posledným týždňom a pol sa naše choroby za rok vyčerpali. Ja ešte beriem lieky, ale je mi už oveľa lepšie, takže si dnes večer dávam záväzok, že  po 4 dňovom intímnom zblížení s horúčkou a leňošení  (díky rodinka, padlo vhod) zas od zajtra rána frčím na plný plyn.