Šťastný Nový rok 2012

Do nového roku veľa splnených snov Vám prajem. 

Nech Vaše srdce pre vernú lásku denne bije 

a šťastie na duši Vás radostne hreje.

Hm, a aké predsavzatie do nového roku si treba dať? 

No predsa aspoň 24 hodín denne sa milo usmievať :o)

Zima nezima

Dnes pri návšteve lekárne, za účelom vyzdvihnutia našich bežných liekov každodenných, som stretla susedu. Prehodili sme pár slov, medzi iným sa mi posťažovala, že má choré deti. Po jej odchode so zásobou antibiotík som ostala zamyslená nad jej výrokom, že najlepšie by bolo keby nasnežila poriadna kopa, vyváľala by ich v snehu a hneď by vyzdraveli. Vraj na čo je dobrá takáto zima-nezima...

 Nedokázala som jej na to odpovedať. Keďže nemám rada názorovo príliš odlišné debaty, ostala som ticho.

 Pravdou však je, že táto zima (nezima) je dobrá napríklad na to, aby sme ju aj my ( a nám podobní) už konečne prežili v zdraví - psychickom aj fyzickom, a mali možnosť si ju trochu užiť- po svojom.

 Napríklad, nemuseli sme sa tak obliekať, pretože pri cca. 5tich stupňoch postačia na termospodky aj jedny oteplené rifle. Tým pádom vládzeme svoje o pár kusov oblečenia ľahšie telo dokráčať aspoň do blízkeho obchodu, kúpiť si pár dôležitých požívatín

 a poobzerať obľúbený tovar :)

 Je predsa také úžasné užiť si prechádzku bez strachu z doteraz nepochopeného snehu,

 bez šmykľavého povrchu... dosť že prekážkou pre nás vie byť stále aj rovný chodník, drobný kamienok alebo malá nerovnosť...

 Bez obavy, že šikovné malé prsty načisto odmrznú a odpadnú, pretože rukavice sú stále veľmi neobľúbené...

 A s vedomím, že aj zvyšok krehkého tela si zachová svoju teplotu, lebo v tejto nezime podchladenie, verím, nehrozí.

A verím tiež, že nie sme jediní, ktorí práve takéto počasie v duchu oslavujú, ďakujú zaň a túžia, aby ešte chvíľu vydržalo.
Hoci viem, že to tak neostane po celú zimu, úplne by mi stačilo keby sa sneh a romantická zimná krajinka na nás škerili len z pozadia nášho blogu.

Nádherné požehnané vianoce

Mrazivé Vianoce,všade biely sneh,

konečne pokoj, nebo plné hviezd.

Je tu čas sviatočný, keď stromček sa ligoce, 

prajeme Vám zo srdca prekrásne Vianoce.

Prikladám ešte skvelý vianočný recept:

Vezme sa 12 mesiacov, poriadne sa očistia od všetkej zlomyseľnosti, chamtivosti a nenávisti. Každý mesiac sa pokrája na 30, alebo 31 dielov, takže zásoba vystačí na celý rok. Potom sa každý deň upraví tak, že sa vezme 1 porcia dôvery, 1 dávka poctivej práce, 2 dávky dobrej nálady, pridajú sa 3 vrchovaté lyžice optimizmu, čajová lyžička znášanlivosti, zrnko trpezlivosti, a štipka taktu. Všetko sa bohato zaleje láskou. Takto pripravené sa ozdobí kytičkou pozornosti a podáva sa s milým a dobrým, priateľským slovom. :-)

Praje Nikinko s maminkou

Posledný (365/365)

Máme za sebou posledný deň projektu 365.

Uplynulý rok sme zvládli podobne, ako  prvú tohtoročnú sánkovačku.
Úplne nadšení sme neboli

Ale popritom všetkom  sme sa  vždy snažili hľadať dôvody na úsmev.

Za uplynulý rok sme poriadne podrástli...

....určite vďaka tomu, že chuť do jedla nás neopúšťala ani v ťažkých chvíľach

Veľa sme sa prechádzali,

hrali,

a trochu tvorili.

Naučili sme sa pár nových vecí. Hlavne poznať svojich blízkych, ich zvyky a milovať ich ešte viac.

Niesli sme svoj kríž ako sme len vládali...

... a ako mi dnes povedala jedna dobrá duša, vraj to zvládame elegantne

Úprimne- potešilo ma to. Aj keď viem, že veľkú zásluhu na tom nemám. Za všetko vďačím tomuto bojovníkovi a jeho jedinečnému, zázračnému, siludodávajúcemu, uzdravujúcemu úsmevu a dvom žiariacim svetielkam v očkách.

Projekt mi vzal pomerne dosť času, na druhej strane mi dal možnosť ohliadnuť sa za drobnosťami, ktoré sa v denných povinnostiach a životnom tempe ľahko stratia. Som mu vďačná za to, že mi nedovolí zabudnúť. A aj keď tento posledný deň dokumentujem s úľavou a rozhodnutím, že ďalej budem blog viesť trošku iným štýlom,  bude mi aj trochu chýbať. Náš dnešný deň mu  trochu napovedá - budem sa snažiť dokumentovať naše novinky, výnimočné chvíle, naše /ne/schopnosti...
Každopádne sa chystám ešte k projektu vrátiť v jednom príspevku- o tom, čo všetko sme prežili v skratke. Tak nejako možno skôr pre seba- aby som tie naj udalosti mala pekne pohromade.

Ostrihaný snehuliačik (364/365)

Niekde bolo treba kvôli vo výhľade zavadzajúcim vlasom máličko ubrať, niekde zas kvôli záhadným nevyprateľným fľakom pridať :)

O snehovom prekvapení (363/365)

S Nikinkom sme si už pár dní neužili prechádzku vonku. Bránil nám v tom silný a naozaj nepríjemný vietor.
Dnes sa Niki vonku naozaj tešil. Ešte cez chodbu kráčal s nadšením, ktoré prejavoval svojim jedinečným výskaním.
V momente, keď zbadal vonku sneh sa už tak netešil. Nadšenie sa teda nekonalo, našťastie ani katastrofa. Niki sa po snehu poprechádzal, dokonca mi pri čistení auta smelo "pomáhal" tak, že sniežik z neho chytal holou rukou.
Nevadil mu dokonca ani práve padajúci sneh. Aj keď veselo sa netváril, zaobišlo sa to bez plaču a zjavného strachu.
Ostane to tak aj po zvyšok zimy?

Hravý (362/365)

Rozhodla som sa pretriediť trochu Nikinkovi hračky. Komerčné hľadisko vianoc prinesie drobcovi určite nejakú novú. Len s miestom na ne je to u nás mierne žalostné. Kontrola nášho hračkárstva za Nikinkovej prítomnosti ale ukázala, že jeho záujem o ne je enormný. O každú jednu, a navyše taký úprimný...
Ostáva mi zmeniť taktiku. Zajtra zahájim akciu- nájdi miesto :D

Bez prebudenia (361/365)

Noci bez prebudenia sa u nás stávajú raritou.
Nikiho už od malička chytajú v noci ataky nespavosti. Moje šťastie je, že je aj vtedy naozaj zlatý. Nemá nijaké zvláštne požiadavky, nepotrebuje ani zasvietiť, nevyžaduje ani špeciálnu pozornosť. Celkom si vystačí sám so sebou a s hračkami, ktoré si dočiahne z postele. Nič to ale nemení na fakte, že za tú hodinku, dve, aj tri, si veru nepospím ani ja. Usilovného nočného šichtára by som si netrúfla nechať bez dozoru aspoň jedného môjho unaveného oka. A tak spolu bdieme, a rátame. Niekto oči svojim bábikám a plyšovým kamarátom, niekto minúty bdenia a tiež hodiny do nekompromisného rána.
Za posledný mesiac mám akosi dosť. Kým donedávna sa totiž zobudil tak raz za týždeň, teraz sa v lepšom prípade  raz  v týždni v noci nezobudí.
A táto noc to zas nebude, ako som práve započula vo vysielačke....

Za oknom (360/365)

Sú to asi dva týždne, čo Nikinko objavil svet za oknom.
Objavne sleduje všetko tam von a nejde sa vynadívať.

V tomto období tam nie je práve moc na pozorovanie- počasie zabezpečuje takmer absolútne ľudoprázdno, až na pár psíčkarov.
Malého špehúňa to ale neodrádza. Pár panelákov, spleť chodníkov a škôlka v dohľade mu akurát pokrýva jeho potrebu a pozorovaciu schopnosť.
Smelo tu odprezentujem svoj pocit, že si "svet za oknom" v hlavičke spojil s tým  vonkajším prechádzkovým.

Na hodnú chvíľu upútala jeho pozornosť pani z paneláku oproti, umývajúca okná.

Je skvelé, že obzor už nekončí samotným oknom a jeho príslušenstvom!

Elfská dielňa? (359/365)

Kto vlastne nosí darčeky? Je to ten, čo ich vyrobí, čo ich dá do predaja, ten čo ich nakoniec kúpi a pekne zabalené naaranžuje pod vyzdobený strom? Ten, čo to všetko riadi zhora  alebo nejaký korpulentný bradatý pánko v červenom mundúre s množstvom ušatých kamarátov siahajúcich mu po členky?
Som už "veľká", ale táto otázka ma stále trápi rovnako ako napríklad to, prečo sa peňaženka nevolá peňamužík , a pančuchy nie radšej paničuchy.
Tento rok som sa teda rozhodla vziať to trochu do svojich pazúrov, a urobiť si aspoň v niečom trochu jasnejšie.
Domov sa nám teda dočasne premenil na výrobnú dielničku.
Ostáva mi už len dúfať, že blízki obdarovaní neohrdnú mojou snahou.

Na ukážku prikladám jeden kúsok mojej mánie posledných dní, ktorú môžte zároveň považovať za ospravedlnenku môjho (už takmer tradičného)  blogového nestíhania :D

Byť trochu samostatný (358/365)

 Aspoň do takej miery, do akej to pôjde. O to sa urputne snažíme , v mnohom.
Občas sa niečoho predsa len dočkám. A aj napriek často minimálnej alebo žiadnej spätnej väzbe, si vďaka takýmto drobným pokrokom uvedomujem, že aj keď môj synáčik často nemá na moje neustále požiadavky náladu, neznamená to, žeby ich nevnímal.

Lepí sa to naňho pomaly a nenápadne

A hoci si často prajem, aby to šlo aspoň o niečo rýchlejšie, zrejme je to práve takto správne.

Pretože, keď potom konečne príde ten moment, je skutočne nádherný!

A my sa môžme zo zdanlivo obyčajnej veci tešiť vskutku neobyčajne. 

A z tej radosti ťažíme ešte dlho...

Chlapček-palček (357/365)

Krásny, maminkin, navždy...

Stále zázračné (356/365)

Sledovať ho kráčať si po izbe... len tak... je stále také zázračné!

Kamarát (355/365)

Teta mi priniesla kamaráta . Je to sympaťák, čo poviete...

Navyše skvelý parťák!

Pre nepozorných, ktorých by mohol zmiasť jeho ružový outfit, sme mu dali výstižné meno Chlapec.

Neprezraďte to nikomu, ale Chlapca mám rád :)

Naše mini predvianočné radosti (354/365)

Alebo o oslave nových zistení, ktoré nám priniesla dnešná návšteva neurológie.
O neporiadku vo vlastných myšlienkach, ktoré budem zdieľať, keď si ich trošku upracem a tiež keď bude trošku viac času...
A o zdobení mini stromčeka :)

O pomoci a jej úskaliach (353/365)

Niki veľmi rád pomáha. Vlastne je najradšej všade tam, kde práve ja. A pomoc v našom ponímaní znamená aktívne zapájanie sa do vykonávanej činnosti. To býva často nápor na moje reflexy, rýchlosť a najviac potné žľazy :D Kombinácia jeho zvedavosti, šikovnosti, cieľavedomosti, výšky, ktorá mu nedovolí dočiahnuť už len málokde, a nakoniec aj neschopnosti rozpoznať nebezpečenstvo, vie byť pekelne prekérna.

Jeho neutíchajúca túžba preskúmať šikovnými rúčkami hrniec s variacou sa polievkou, vo mne prebudila záchvat nevídanej fantázie pri tvorbe provizórnych prekážok. Čo z toho, keď ich účinnosť už tradične nepresiahla 15 sekúnd. Núdzovo síce poslúžil protekčne získaný ďalší pár očí na boku hlavy, ale malého neodbitného bádateľa zachránil od zaváňajúcej tragédie až presun do menej nebezpečných zón.
Aj napriek tomu som ale veľmi rada jeho snahe, šikovnosti a vynaliezavosti. Škoda len, že v ňom zatiaľ nevzplanula túžba "pomôcť" mi pri cvičení...

Živá nabíjačka (352/365)

Mám doma nabíjačku na ľudské baterky. Okrem skvelého dizajnu a samotnej možnosti dobíjania ponúka aj úžasnú funkciu rozpoznania stavu batérií, a teda potrebu ich dobitia.
Je to zatiaľ jediný exemplár. Je nepredajný a vlastne má nevyčístliteľnú hodnotu.
Jeho jedinečné funkcie a účinky na vaše batérie ale môžte prísť vyskúšať. Platí sa balíkom tyčiniek (aj nabíjačka totiž potrebuje nejakú tú údržbu)

Anjelik Nikinko (351/365)

Alebo anjel aj Mikuláš...proste 2v1.
Kam sa hrabú tie nevydarené snahy napodobniť anjelov, či Mikulášov :D

Ich prevleky bývajú občas milo-smiešne. Hoci tento Nikinka zaujal. Ale vlastne, prečo nie... veď bol taký zlatý :D

A mal aj zlatú palicu

"Chcel som si ju od neho požičať, ale nepochopil ma. Asi to nie je pravý Mikuláš, keď nerozumie anjelskej reči..."
"Nakoniec som svojou anjelskou energiou trochu polepšil tohto dôveryhodného čerta a ukázal všetkým spoluškôlkárom, že čisté srdiečko sa čerta a jeho zla vôbec nemusí báť."

Učíme sa dobrým "mikulášskym" mravom (350/365)

Niki je veľmi vnímavý. Tak sme to mikulášovanie tento rok poňali tak zdravo-reálne, nehľadiac na jeho hendikep.
Topánočky si musel pekne vyčistiť sám.
A hoci ho viac zamestnávalo skúmanie povrchu a štruktúry kefky, rátanie štetín a objavenie funkčnosti suchých zipsov na topánkach, nakoniec sa odhodlal napodobniť tú mikulášumilú činnosť, ktorú som mu tam urputne okato predvádzala.

Ako neskôr vyšlo najavo, práve toto bola z Nikinkovho pohľadu zrejme tá najzábavnejšia časť celej mikulášskej ceremónie.
Po kontrolnej obhliadke našej dôkladne vyleštenej obuvi a zistení, že štedrý svätý tam už bol (a bol k nám naozaj štedrý), vlastne skončil Nikinkov záujem.
Horko-ťažko som ho prehovorila vziať si niečo zo svojej nádielky. Záujem prejavil len o jemu dobre známe čokoládky.

Nepomohla ani asistencia starkej. Malý zarytec sa  tvrdošijne odmietal balíčka s dobrotami čo len dotknúť.
Ďalej sme to neskúšali.

Krátko po vzniku tejto fotky som zistila, že Niki sa balíčka bojí! Jeho šušťanie, mix mnohých farieb alebo to, že nevedel čo je vo vnútri...ktovie, čo v ňom vyvolalo taký strach. Nevadí, on sa určite osmelí, keď uvidí, čo je v ňom :)
O rok to doladíme- vymyslíme iné balenie :)

Meniny (349/365)

Hoci to môže pôsobiť tak, že môj cudzokrajný Mikuláš sa rozhodol svoje meniny, tak ako väčšina našich známych aj rodiny, ignorovať, nie je to tak. Len bol veľmi unavený- takto naňho o pol piatej zapôsobilo vynechanie obedného spánku.
Neoslavuje meniny ani na Barboru. Ale rozhodli sme sa skromnú gratuláciu absolvovať už v nedeľu kvôli pernému programu cez týždeň.
Nakoniec sa teda malý oslávenec predsa len prebral k životu, a aj keď aktivitou aj tak priveľmi nehýril, aspoň si prezrel svoje darčeky a chvíľu sa s nimi potešil. Aj keď nalepovací rastový meter a mini koberček nepatria zrovna medzi top zábavné záležitosti, môj vďačný tvorček sa z nich vytešil až ma hrialo pri srdiečku :)
Všetko najlepšie anjelik môj :*