Učíme sa dobrým "mikulášskym" mravom (350/365)

Niki je veľmi vnímavý. Tak sme to mikulášovanie tento rok poňali tak zdravo-reálne, nehľadiac na jeho hendikep.
Topánočky si musel pekne vyčistiť sám.
A hoci ho viac zamestnávalo skúmanie povrchu a štruktúry kefky, rátanie štetín a objavenie funkčnosti suchých zipsov na topánkach, nakoniec sa odhodlal napodobniť tú mikulášumilú činnosť, ktorú som mu tam urputne okato predvádzala.

Ako neskôr vyšlo najavo, práve toto bola z Nikinkovho pohľadu zrejme tá najzábavnejšia časť celej mikulášskej ceremónie.
Po kontrolnej obhliadke našej dôkladne vyleštenej obuvi a zistení, že štedrý svätý tam už bol (a bol k nám naozaj štedrý), vlastne skončil Nikinkov záujem.
Horko-ťažko som ho prehovorila vziať si niečo zo svojej nádielky. Záujem prejavil len o jemu dobre známe čokoládky.

Nepomohla ani asistencia starkej. Malý zarytec sa  tvrdošijne odmietal balíčka s dobrotami čo len dotknúť.
Ďalej sme to neskúšali.

Krátko po vzniku tejto fotky som zistila, že Niki sa balíčka bojí! Jeho šušťanie, mix mnohých farieb alebo to, že nevedel čo je vo vnútri...ktovie, čo v ňom vyvolalo taký strach. Nevadí, on sa určite osmelí, keď uvidí, čo je v ňom :)
O rok to doladíme- vymyslíme iné balenie :)