Noci bez prebudenia sa u nás stávajú raritou.
Nikiho už od malička chytajú v noci ataky nespavosti. Moje šťastie je, že je aj vtedy naozaj zlatý. Nemá nijaké zvláštne požiadavky, nepotrebuje ani zasvietiť, nevyžaduje ani špeciálnu pozornosť. Celkom si vystačí sám so sebou a s hračkami, ktoré si dočiahne z postele. Nič to ale nemení na fakte, že za tú hodinku, dve, aj tri, si veru nepospím ani ja. Usilovného nočného šichtára by som si netrúfla nechať bez dozoru aspoň jedného môjho unaveného oka. A tak spolu bdieme, a rátame. Niekto oči svojim bábikám a plyšovým kamarátom, niekto minúty bdenia a tiež hodiny do nekompromisného rána.
Za posledný mesiac mám akosi dosť. Kým donedávna sa totiž zobudil tak raz za týždeň, teraz sa v lepšom prípade raz v týždni v noci nezobudí.
A táto noc to zas nebude, ako som práve započula vo vysielačke....
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nikuliq, súcitím. Náš Malý je rovnako starý ako Niki, ale prespaté noci sú u nás tiež raritou. Síce sa neprebudí nadlho, ale zato aj 5-6x za noc. Takže viem na vlastnej koži koľko energie to dokáže odčerpať...
OdpovedaťOdstrániťJá bych spala až bych brečela.
OdpovedaťOdstrániť