Stránky


Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať ( Gabriel Garcia Marquez)

piatok 11. marca 2011

Blažení (89/365)

Ráno otvorím okno a zacítim vôňu jari. Krása. Naša nálada sa zlepšuje, energia priteká  a my si z nej s radosťou  chlipneme obaja.
Dobrými nápadmi ako využiť deň sa to potom len tak hmýri.
Vyhráva však túžba vidieť naše krásne kamarátky. A tak zbalíme pár nevyhnutností, sadneme do auta a už frčíme.
Deň plynie v družných debatách a jednoduchých zábavkách.
A mňa postupne oblieva radosť.
Radosť z toho, že je Niki úplne spokojný a kľudný, bez záchvatov a navyše sa znovu veselo púšťa chodiť. Impozantné priestory, ktoré v porovnaní s našim prepchatým bytom ponúkajú Nikinkovi výbeh ako v telocvični, v ňom evidentne vyvolali pocit slobody;  a minimum prekážok aj väčší pocit bezpečia.
Ospravedlňujem sa Katuške za také dehonestujúce pomenovanie pre ich krásny príbytok, ktorý okrem vkusného a teplého štýlu poteší aj úžasnou atmosférou.
Radosť z toho, že sme znovu  aspoň chvíľu spolu a môžme si niečo odovzdať (teda smelo dúfam, že niečo odovzdávam aj ja)

A zrazu je večer, ležíme s Nikinkom vedľa seba v posteli, rozprávku sme už dočítali a v jednom momente sa na seba pozrieme a sme obaja šťastím blažení :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára